Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (4. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 14.5.2010

Pôdne druhy

Aby sme sa vyznali vo veľkom množstve rozličných pôd, zadeľujeme ich na základe určitých spoločných vlastností do skupín. Ide v podstate o triedenie pôd, ktoré sa robí podla rôznych hľadísk, triediacich znakov (kritéríí). V súčasnosti sa z týchto znakov najčastejšie používa zrnitosť (textúra). Podla nej sa určujú pôdne druhy a charakter hlavného pôdotvorného procesu v pôde, ktorým sa určujú pôdne typy (pozri ďalej).

Jednotlivé materské horniny sa pod vplyvom zvetrávacích procesov menia na zvetraliny určitej zrnitosti. Možno teda povedať, že zrnitosť zvetraliny a potom i pôdy, ktorá z nej vznikla, je podmienená predovšetkým horninou, Najväčšiu časť pôdy tvoria minerálne zrniečka, ktorým hovoríme zrnitostné prvky (textúrne elementy). Tieto majú rozmanitú veľkosť. Podľa nej sa zadeľujú do jednotlivých zrnitostných skupín (frakcií); a práve percentuálne zastúpenie jednotlivých zrnitostných skupín udáva zrnitosť a podľa nej môžeme rozlíšiť pôdne druhy.

Predovšetkým je to jemnozem - častice s priemerom menším ako 2 mm, a pôdna drvina čiže skelet - častice nad 2 mm.

Presné percentuálne zastúpenie jednotlivých zrnitostných frakcií sa určuje laboratórne na základe zrnitostného rozboru pôd, ktorý sa môže robiť rôznymi metódami.

Podľa obsahu ílových častíc (pod 0,01 mm) sa pôdy rozdeľujú na piesočnaté, hlinito-piesočnaté a iné. Celkove rozlišujeme 7 druhov.

Podľa obsahu skeletu (častíc nad 2 cm) rozdeľujeme pôdy na – silno skeletnaté – nad 50%, skeletnaté - 20-50% a slabo skeletnaté – do 20%.

Poznamenávame, že existuje ešte celý rad iných, často zložitejších klasifikácií pôd podla zrnitosti. V ďalšom si všimneme súvislosti medzi zrnitostným zložením jemnozeme (vo vrchnej 50 cm časti pôdy) a materskými horninami, ako ich uvádza R. Šály (1962).

Ílovité až ílovito-hlinité pôdy vznikajú na andezitových tufoch, tufových aglomerátoch, tufitoch, sprašových hlinách, vápencoch, dolomitoch, verfénskych bridliciach, lupkoch, slieňoch, flyšových bridlicíach (ílovcoch), na ťažších aluviálnych náplavoch, treťohorných íloch, permských bridliciach; hlinité pôdy nachádzame na vápnitých, sľudových, glaukonitických pieskovcoch, andezitoch, melafýroch, rulách, fylitoch, piesčitých vápencoch a piesčitých slieňoch, amfibolitoch, diabasoch, čadičoch, sprašiach; piesočnato-hlinité pôdy produkujú žuly, niektoré ruly, pieskovce, svory, porfyroidy, ryodacity, treiohorné štrky; hlinito-piesočnaté až piesočnaté pôdy sa tvoria na kremencoch, ryolitoch, propylitoch, viatych pieskoch a hrubých aluviálnych náplavoch.

Súvislosti medzi obsahom skeletu v pôde a materskou horninou sa prejavujú nasledovne (podľa R. Šályho, 1962): silno skeletnaté pôdy nachádzame na kremencoch, dolomitoch, čistejších vápencoch, kremitých rulách a kremitých pieskovcoch, propylitoch, štrkoch, okrem toho na suťovýcfi lokalitách rôznych hornín; skeletnaté pôdy sú najčastejšie na žulách, rulách, andezitoch, slienitých vápencoch, fylitoch, verfénskych bridliciach, ryolitoch, diabasoch, melafýroch, dacitoch, amfibolitoch, čadičoch, porfyroidoch a svoroch; slabo skeletnaté pôdy vznikli na flyšových pieskovcoch, lupkoch, rôznych slieňoch, andezitových tufoch a na iných sopéčných tufoch. Pôdy na sprašiach, sprašových hlinách, viat~ch pieskoch, na mocnejších hlinitých, prípadne í ťažších aluviálnych náplavoch sú bez skeletu.

Pôdne druhy, určované zrnitosťou jemnozeme, možno zhrnúť do troch základných druhov; dostaneme tým najznámejšie rozdelenie pôd, a to pôdy: ľahké (piesočnaté v širšom zmysle slova), stredne ťažké (hlinité v širšom zmysle slova) a ťažké (ílovité v širšom zmysle slova).

Zrnitosť používame ako dôležitý triediaci znak preto, lebo jej význam je mnohoznačný pre vedecké i praktické potreby. Na základe poznania zrnitosti pôdy možno posúdiť jej vlastnosti fyzikálne (napr. súdržnosť, pórovitosť, prevzdušnenosť, schopnosť zadržiavať vodu), fyzikálno-chemické (najmä schopnosť viazať rastlinné živiny a chrániť ich tak pred vyplavením) a biologické (slabá alebo silná činnosť pôdnych organizmov). Zrnitosť výrazne ovplyvňuje priebeh pôdotvorných procesov. Poznanie pôdnych druhov a ich rozšírenie využíva prax pri rozličných agrotechnických opatreniach, najmä však pri obrábaní, hnojení a pri melioračných úpravách pôd. Dôležitý je aj vzťah medzi zrnitosťou pôdy a vegetáciou.

V ďalšej časti si prehľadne načrtneme rozšírenie pôdnych druhov na Slovensku.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972