Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (7. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 26.5.2010

Pôdne typy

V predchádzajúcej kapitole sme triedili pôdy podľa zrnitosti na druhy. Ešte dôležitejšie je delenie p6d na typy, založené na charaktere hlavných pôdotvorných procesov. Čo je pôdny typ? Pôdotvorné faktory a podmienky pôsobia v prírode v rôznych typických kombináciách; každej z nich zodpovedá jeden základný typický pôdotvorný proces. Každý "vyformuje" z materskej horniny a ďalších zložiek typickú pôdu - pôdny typ. Možno ho definovať ako veľkú skupinu konkrétnych pôd, ktoré vznikli pôsobením základného pôdotvorného procesu (ku ktorému môžu pristupovať i vedľajšie) a ktorý prebiehal v dôsledku pôsobenia určitej typickej kombinácie pôdotvorných faktorov a podmienok. Uveďme si predbežne aspoň dva príklady takýchto kombinácií, procesov a pôdnych typov, aby sme si abstraktnú definíciu objasnili.

Pôdne typy možno spravidla ľahko odlíšiť v teréne už podľa vzhľadu (morfológie) pôdneho profilu, t. j. vertikálneho rezu pôdou. Na profile vidíme, že pôda sa skladá z viacerých rôzne sfarbených "vrstiev", ktoré nazývame pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané. Vznikli pôsobením pedogenetických (pôdotvorných) procesov. Každý pôdny typ má charakteristický súbor hlavných horizontov.

Preto ho možno definovať aj ako skupinu konkrétnych pôd, ktoré v dôsledku toho, že sa vyvinuli v približne rovnakých geografických pomeroch, majú rovnaké hlavné horizonty. Pôdy jedného typu majú tiež približne rovnakú prirodzenú úrodnosť.

Hoci pôdny kryt Slovenska je neobyčajne mnohotvárny, usporiadanie horizontov všetkých pôd, ktoré ho tvoria, možno zhrnúť do niekoľkých najzákladnejších spôsobov. Sú znázornené na obr. 99. Podla W. Kubienu všetky pôdy zadeľujeme do troch veľkých skupín:

1. pôdy terestrické ("suchozemské"), zvané tiež automorfné, pri vzniku ktorých sa neuplatňuje ani podzemná ani povodňová voda,

2. pôdy semiterestrické ("polosuchozemské"), zvané tiež hydromorfné, vyvíjajúce sa pod vplyvom podzemných, prípadne povodňových vôd, niektoré z nich sú časť roka pod vodou. Pôdy tejto skupiny, intenzívne a trvalo ovplyvňované podzemnou vodou, označujú niektorí autori ako hydrické,

3. pôdy subhydrické (pod vodou), nazývané tiež subakválne, ležia trvalo pod vodnou hladinou.

Pôdy