Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (9. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 28.5.2010

Pôdy s profilom A (B) C

Humusový horizont A je vždy tenší ako spodný horizont (B), ktorý postupne prechádza do materskej horniny - C. Z našich terestrických pôd sem patrí najmä hnedá lesná pôda.

Hnedá lesná pôda

Hnedá lesná pôda, tiež hnedá pôda (obr. 101) - pôdny typ s profilom A (B) C na rôznych, spravidla silikátových horninách. humusový horizont A je hnedasto sivý až tmavosivý a jeho mocnosť je od niekoľkých cm (v nižších polohách) až po 15-20 cm (vo vyšších polohách). Pod ním leží žltkasto hnedý, hnedý alebo až hrdzavohnedý horizont (B), čiže horizont vnútropôdneho zvetrávania, ktorý obyčajne obsahuje aj väčšie množstvo skeletu. V hĺbkach 50-70-100 cm plynule prechádza do horizontu C, ktorý je spravidla svetlejší a skeietnatejší. Reakcia je mierne až silno kyslá, sorpčný komplex môže byt mierne nasýtený až úplne nenasýtený. Množstvo humusu sa pohybuje v A horizonte od 1-Z % v nížinách či kotlinách do 10-15 % vo vyšších horských polohách. Humus má oveľa horšiu kvalitu ako pri černozemiach.

Hnedé lesné pôdy sú typickým predstaviteľom pôdneho krytu našich pohorí (na silikátových horninách). Hojné sú i v niektorých kotlinách; v nížinách zaberajú pomerné malé plochy. Vznikli na viac-menej skeletnatých, zvetralinových plášťoch, ktoré pokrývajú horské svahy, na štrkovitých riečnych terasách a na nápIavových kužeľoch i na kremitých viatych pieskoch, pod tesnou vegetáciou dubového, bukového i smrekového stupňa. Za hlavný pôdotvorný proces sa tu považuje vnútropôdne zvetrávanie (chemické) prvotných minerálov, pri ktorom sa uvoľňujú najmä zlúčeniny železa, sfarbujúce pôdnu hmotu do rôznych odtieňov hnedej farby (tzv. proces hnednutia), a tvorí sa druhotný íl. Týmto procesom vzniká horizont vnútropôdneho zvetrávania – (B).

Niektoré subtypy hnedej lesnej pôdy:

Hnedá lesná pôda nasýtená; vytvára sa v nižších polohách do 700-800 m, a to na minerálne bohatších horninách (napr. andezitoch, ich aglomerátoch a tufoch). Reakcia je mierne kyslá, hodnoty pH sa pohybujú od 5,5 do 6,5, sorpčný komplex je mierne nasýtený. Hnedá lesná pôda nenasýtená; je na minerálne bohatších horninách vo výškach nad 700 m na minerálne stredne bohatých až chudobnejších od nízkych polôh až do výšok 900-1000 m. pH sa pohybujú od 5,5 do 5, sorpčný komplex je nenasýtený.

Hnedá lesná pôda podzolová; vyznačuje sa silnejším podzolovým procesom ako predchádzajúci subtyp. Vytvorila sa vo výškach 1300-1500 m pod smrekovými lesmi. Reakcia je kyslá až veľmi kyslá (pH 4,5-4), sorpčný komplex silno nenasýtený.

Z ďalších subtypov spomeňme ešte hnedú pôdu rankerovú (prechod medzi rankerom a hnedou lesnou pôdou), hnedú lesnú pôdu illimerizovanú (prechod medzi hnedou lesnou pôdou a illimerizovanou pôdou), hnedú lesnú pôdu zvyškovo karbonátovú, ktorá vznikla väčšinou z vylúhovanej pararendziny, a preto C horizont obsahuje uhličitan vápenatý, a hnedú lesnú pôdu oglejenú (prechod k oglejenej pôde).

Hnedá lesná pôda zaberá na Slovensku najväčšiu plochu, ktorej podstatná časť leží v lesnom stupni horských svahov pokrytých skeletnatými zvetralinami silikátových hornín. V pohoriach vonkajších Karpát sa striedajú v závislosti od charakteru materských hornín hlavne hnedé lesné pôdy nenasýtené (na minerálne stredne bohatých až chudobných horninách), nasýtené (na minerálne bohatších horninách) a oglejené (na málo priepustných, ťažkých, hlbokých zvetralinách ílovitých bridlíc).

Lokálne nájdeme hnedé lesné pôdy zvyškovo karbonátové. Spomenutý súbor podtypov hnedých lesných pôd zaberá veľké plochy v Bielych Karpatoch, Javorníkoch, Moravskosliezskych Beskydách Slovenských Beskydách, Oravskej Magure, Skorušinských vrchoch, Spišskej Magure, Levočských a Čerchovských vrchoch a v Nízkych Beskydách. V stredných Karpatoch na silikátových, prevažne kryštalických (oveľa menej usadených) horninách, ktoré sú minerálne stredne bohaté až chudobné, dominuje hnedá lesná pôda nenasýtená. Zvlášť rozsiahlu plochu zaberá v Slovenskom rudohorí. Veľké plochy tohto podtypu ležia v Nízkych Tatrách, v spodnej časti Vysokých a Západných Tatier, v Branisku a Čiernej hore, v Malej Fatre, Považskom Inovci, v Malých Karpatoch a Tríbeči. V Strážovských vrchoch, kde plošne prevažujú rendziny, sa hnedá lesná pôda sústreďuje v oblastí silikátových hornín Suchého a Malej Magury. Vo Velikej Fatre, kde je viac rendzín ako hnedých lesných pôd, tvoria hnedé lesné pôdy súvislú oblasť v masíve Smrekovice a na svahoch Ľubochnianskej doliny.

Spomeňme ešte Zemplínske vrchy, v ktorých dominuje hnedá lesná pôda. Vo vnútorných Karpatoch, budovaných prevažne z minerálne bohatších sopečných hornín, prevláda do výšky 700-800 m hnedá lesná pôda nasýtená, a vyššie, kde je viac zrážok, nenasýtená.

Tieto dva subtypy sú charakteristické najmä pre Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické a Štiavnické vrchy, Javorie,.PoLanu a na východnom Slovensku pre Slanské vrchy, Milič, Vihorlat a Popričný.

Vo viacerých pohoriach vonkajších a stredných Karpát, nad vrstevnicou 900-1000 m, kde sa pri väčšom množstve zrážok a na minerálne stredných až chudobných horninách začína proces podzolizácie, vytvorili sa hnedé lesné pôdy podzolované až podzolové. Tieto podtypy zaberajú významnejšie plochy vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách, v Malej a Velikej Fatre, v Slovenskom rudohorí, v Slovenských Beskydách, v Oravskej Magure a v Skorušinských vrchoch.

Hnedá lesná pôda hrá významnú úlohu i v mnohých kotlinách. Tu ju často nájdeme v súbore s illimerizovanými až oglejenými pôdami (pozri ďalej). Väčšie, súvislejšie oblasti tohto pôdneho typu sa viažu najmä na kotlinové pahorkatiny zložené z paleogénnych pieskovcov a bridlíc, ako to vidíme napr. v Liptovskej a Popradskej kotline. Pretože v Hornádskej kotline pahorkatina takéhoto charakteru plošne silno prevláda, hnedé lesné pôdy v nej úplne dominujú. Opisovaný pôdny typ tvorí v rámci nížin najväčšie plochy na minerálne chudobných až veľmi chudobných viatych pieskoch a terasových štrkopieskoch Záhorskej nížiny, z ktorých vznikli silno nenasýtené hnedé lesné pôdy (často s prechodmi k mačinovým pôdam). Tieto sa už na mnohých miestach - v dôsledku minerálne chudobnej materskej horniny - premenili na hnedé lesné pôdy podzolované až podzolové, a to pod vplyvom kyslého odpadu človekom vysadených borovirnvých lesov. Určité plochy hnedých lesných pôd nájdeme na okraji nížin v súvislosti s náplavovými kužeľmi, zloženými zo silikátového štrkovitého materiálu.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972