Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Pôda (14. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
11.6.2010

Zákonitosti rozšírenia pôd

Pôdne typy a subtypy nie sú v priestore rozmiestnené náhodne, ale podľa určitých pravidiel - zákonitostí. Zásadne môžu byť zákonitosti rozšírenia pôd - ináč povedané zákonitosti priestorových odlišností pôdneho krytu - podmienené dvoma základnými skupinami príčin. Buď sú to rozdiely hydrologicko-substrátovo-geomorfologické, alebo bioklimatické.

Ked si predstavíme celú rovinu zloženú z rovnakej horniny (napr. spraše), na ktorej ploche budú pôsobif rovnaké rastlinné a živočíšne spoločenstvá žijúce v rovnakých klimatických podmienkach, bude na celej ploche približne rovnaká pôda - napr. mycelárne karbonátová černozem. Ak sa vyskytne taká situácia, že určitým smerom bude pribúdať množstvo zrážok, budú sa v súvislosti s tým meniť aj rastlinné a živočíšne spoločenstvá. V dôsledku toho sa na sprašovej rovine vytvoria pásy - zóny rôznych pôd i v rovnakých geomorfologicko-substrátových pomeroch (obr. 109). Predstavme si opačný prípad. Na území s rovnakými makroklimatickými podmienkami sú rozličné hydrologicko-substrátovo-geomorfologické pomery. Pôdny kryt budú potom tvoriť rôzne pôdy aj napriek jednotnej makroklíme. V prírode sa však najčastejšie stretávame s oblasťami, v ktorých na rozmiestnenie jednotlivých pôd vplývajú súčasne odlišnosti hydrologicko-substrátovo-geomorfologické i bioklimatické. Tým vzniká neobyčajná pestrosť pôdneho krytu.

Ako konkrétne pôsobia spomenuté skupiny príčin na zákonité rozšírenie pôdnych typov a subtypov?

Napríklad pôdny kryt nížin Slovenska sa na základe hydrologicko-substrátovo-geomorfologických pomerov zákonite rozpadá na územia so silnou prevahou terestrických pôd (pahorkatiny, mierne zvlnené sprašové roviny) a na územia so silnou prevahou semiterestrických pôd (aluviálne roviny). Na území terestrických pôd nížin sa bioklimatické pomery menia smerom k pohoriam. Zmena je podmienená hlavne pribúdaním zrážok. V dôsledku toho sa vytvorili zákonite usporiadané pásy zóny pôdnych typov a subtypov aj napriek takmer rovnakej hornine (napr. spraš). Uvedený jav označujeme ako predhorskú či príhorskú zonálnosť.

Táto pre naše pomery dôležitá pôdnogeografická zákonitosť sa konkrétne prejavuje tak, že najďalej od pohorí v najsuchších a najteplejších častiach nížin nachádzame černozeme, bli3šie k pohoriam leží predhorská zóna hnedozemí a pri úpätiach pohorí, kde je najvlhkejšie, tiahne sa zóna illimerizovaných až oglejených pôd (obr. 110). V rámci zón jednotlivých typov sú zákonite usporiadané aj subtypy.

Na Východoslovenskej nížine sú v rade pôd predhorskej zonálnosti zastúpené tie isté typy, avšak iné subtypy. Chýba napr. černozem mycelárne karbonátová a hnedozemná; najčastejšie sa vyskytuje černozem vylúhovaná, degradovaná až illimerizovaná; hnedozeme sú prevažne v podobe hnedozemí illimerizovaných až oglejených a illimerizované pôdy sú reprezentované illimerizovanými pôdami oglejenými, ktoré tvoria prechody až k oglejeným pôdam.

Tieto rozdiely medzi terestrickými pôdami Podunajskej a Východoslovenskej nížiny vysvetľujeme vplyvom pôsobenia ďalšej pôdnogeografickej zákonitosti, tzv. provincionálnosti či regionálnosti pôdneho krytu, ktorú podmieňujú odlišné bioklimatické pomery, spôsobené rôznym stupňom kontinentality a oceanity podnebia, a rozdielne substrátové pomery.

Na Podunajskej nížine pôsobí aj vertikálna diferenciácia pôdneho krytu. Táto pôdnogeografická zákonitosti sa výrazne prejavuje v priestore sprašovej Pohronskej pahorkatiny, a to v podobe veľkého výbežku hnedozemí až mierne illimerizovaných pôd do černozemnej oblasti. Výbežok je viazaný na vyvýšený, a preto viac rozčlenený pruh Pohronskej pahorkatiny. Černozeme ležia na nižšie položenej, mierne zvlnenej sprašovej rovine. Spomenutý pruh pre svoje vyvýšenie a silnejšie rozčlenenie reliéfu dostáva viac zrážok ako okolité územia, čo je jednou z príčin vzniku vertikálnej diferenciácie pôdneho krytu. Pôsobilo aj neskoršie vyrúbanie lesa a iné činitele.

Poznamenajme ešte, že územie každej bioklimaticky podmienenej jednotky - napr. predhorskej zóny - sa zasa zákonite rozčleňuje na menšie jednotky pôsobením hydrologicko-substrátovo-geomorfologických odlišností.

V rámci aluviálnych rovín našich nížin sa zákonité rozmiestnenie jednotlivých pôd určuje predovšetkým hydrologicko-substrátovo-geomorfologickýmí príčinami. Významnú úlohu tu hrajú najmä mierne vyvýšené agradačné valy s hlbšou hladinou podzemnej vody a znížené pruhy medzi nimi s blízko ležiacou podzemnou vodou.

Z pôdnogeografických zákonitostí v horskej oblasti Slovenska sa uplatňuje najmä vertikálna zonálnosť čiže výšková pásmovitosť pôd, ktorej hlavná príčina spočíva v ubúdaní teploty so stúpajúcou nadmorskou výškou. Pretože naše Karpaty sú charakteristické striedaním kotlín a čiastkových pohorí, možno rozlišovať zvlášť výškovú zonálnosť (stupňovitosť) pôd kotlín a výškovú zonálnosť pôd horských svahov. Výšková zonálnosť pôd kotlín sa prejavuje tak, že najnižšie položené kotliny majú v najteplejších a najsuchších častiach černozeme, vyššie položené kotliny hnedozeme a najvyššie ležiace kotliny illimerizované pôdy oglejené až oglejené pôdy.

Vertikálna zonálnosť pôd horských svahov pre slovenské Karpaty ako celok sa dá zhrnú~ do tohto zákonite usporiadaného radu pôd (na silikátových horninách): hnedá lesná pôda, podzol, alpínska mačinová pôda, alpínska surová pôda (obr. 113). V rámci vertikálnej zóny hnedých lesných pôd sú zákonite usporiadané subtypy tak, že v spodnej časti nachádzame hnedé lesné pôdy nasýtené (na minerálne bohatších horninách) alebo nenasýtené, vyššie ležia hnedé lesné pôdy podzolované a najvyššie hnedé lesné pôdy podzolové, ktoré tvoria prechod od hnedých lesných pôd k podzolom. V častiach niektorých kotlín, kde sú na to vhodné substrátovo-geomorfologické pomery, pôsobí dalšia pôdnogeografická zákonitosť, ktorú možno nazvať vnútrokotlinová zonálnosť pôd.

V podstate je to predhorská zonálnosť, lebo je tiež podmienená hlavne pribúdaním zrážok z najsuchšej časti kotliny k horskej obrube. V Košickej a Rimavskej kotline sa vnútrokotlinová zonálnosf prejavuje tak, že černozeme ležiace v najsuchšej časti smerom k pohoriu vystrieda zóna hnedozemí a tú zasa zóna íllimerizovaných pôd.

V priestore každej jednotlivej kotliny a vnútrokotlinovej zóny, ako aj v rámci každej vertikálnej zóny horských svahov, sa pôdny kryt člení ďalej, detailnejšie, na základe hydrologicko-substrátovo-geomorfologických odlišností.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972