Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Pôda (18. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.7.2010

Na celkovej rozlohe poľnohospodárskej pôdy Slovenska sa jednotlivé základné pôdne druhy zúčastňujú takto (podľa F. Hrošša): pôdy ľahké - 7,8 %, pôdy stredne ťažké - 39,1 %, pôdy ťažké 35,6 % a pôdy silno skeletnaté - 17,5 %.

Toto hodnotenie úrodnosti pôd podľa základných druhov treba považovať len za veľmi všeobecné. Vplyv zrnitosti na úrodnosť sa môže najsprávnejšie vyhodnotiť až vo vzťahu k štruktúre pôdy a ku konkrétnym rastlinným druhom. Napr. ťažká pôda s dobrou štruktúrou môže byt úrodnejšia ako stredne ťažká so zlým štruktúrnym stavom. Ďalej je známe, že stredne ťažké pôdy nie sú optimálne pre všetky rastliny. Napr. pšenica má radšej ťažké pôdy (avšak s dobrou štruktúrou), kým tabaku sa najlepšie darí na ľahších pôdach.

Úrodnosť pôdnych typov budeme charakterizovať zvlášť s ohľadom na poľnohospodárske a zvlášť s ohľadom na lesné pôdy. Poľnohospodárske pôdy podľa úrodnosti (posudzovanej na základe pôdnych typov) u nás delíme na veľmi úrodné, stredne úrodné, málo úrodné a neúrodné.

Veľmi úrodné pôdy

Medzi veľmi úrodné pôdy zaradujeme predovšetkým černozeme (všetky subtypy), ktoré sa považujú za naše najúrodnejšie pôdy, ďalej lužné pôdy, najmä lužnú pôdu černozemnú a typickú, a tie rendziny a pararendziny, ktoré sa vytvorili zo slieňov, vápnitých pieskovcov a vápnitých bridlíc a sú dostatočne hlboké a málo skeletnaté. Za veľmi úrodné môžeme pokladať aj niektoré nivné pôdy, najmä tie, ktoré majú na povrchu mocnejšiu vrstvu minerálne bohatých až veľmi bohatých, dobre prehumóznených hlinitých uloženín, nie sú už zaplavované a podzemná voda nevystupuje príliš blízko k povrchu.

Vysoká úrodnosť vymenovaných pôd súvisí najmä s minerálnou bohatosťou, a teda s hojnosťou minerálnych živín, s priaznivým zrnitostným zložením a dobrým štruktúrnym stavom, čo podmieňuje veľmi dobrý vodno-vzdušno-tepelný režim, s hlbokým kvalitným humusovým horizontom, s veľmi dobrou činnosťou pôdnych organizmov a s priaznivou reakciou pre väčšinu našich kultúrnych rastlín.

V rámci Slovenska sú veľmi úrodné pôdy najväčšmi rozšírené v Podunajskej nížine. V podobe černozemí mycelárne karbonátových, vylúhovaných až hnedých na sprašiach zaberajú mierne zvlnené sprašové územia - na Z od Váhu v priestore Senec, Sládkovičovo, Trnava, na V od Vrbového, medzi Váhom a riekou Nitrou v priestore Šintava, Nitra, Nové Zámky, medzi riekou Nitrou a Žitavou v pruhu Golianovo, Malá Maňa, okolie Vrábeľ, medzi Žitavou a Hronom V priestore Vráble, Hurbanovo, Dubník, Gbelce, Štúrovo, Farná, Želiezovce, okolie Kálnice a na Z od Ipľa v úzkom pruhu Salka - Kubáňovo.

V podobe černozemí mycelárne karbonátových na naplavených hlinách s blízkym štrkovým podložím sú veľmi úrodné pôdy (aj keď o niečo menej úrodné ako na sprašiach) v západnej časti Žitného ostrova, zhruba v priestore Podunajské Biskupice, Šamorín, Dunajská Strede. Veľmi úrodné pôdy v podobe lužných pôd typických, černozemných až lužných černozemí sú hojné v strednej a východnej časti Žitného ostrova v priestore Dunajská Streda - Komárno, medzi Malým Dunajom a Váhom v priestore Senec, Kolárovo, Sereď s výbežkom popri Piešťanoch až k Čachticiam, medzi Váhom a Nitrou, zhruba v priestore Šoporňa-Nové Zámky, ďalej v pruhoch od Komárna k Štúrovu, od Ivanky pri Nitre k Šuranom a od severného okolia Levíc k Sikeničke.

V podobe pararendzín nachádzame veľmi úrodné pôdy lokálne na pahorkatinách Podunajskej nížiny, a to na miestach, kde spod spraší vystupujú vápnité neogénne sedimenty. V slovenskej časti Viedenskej kotliny je veľmi úrodných pôd podstatne menej. Zastúpené sú černozemami (vylúhovanými a degradovanými) medzi Kútmi a Skalicou a väčšími-menšími lokalitami lužných pôd (ktoré spĺňajú kritériá veImi úrodných pôd), rozmiestenými najmä na aluviálnej nive Moravy a Myjavy, ako aj v depresii pozdĺž Malých Karpát. Aj Východoslovenská nížina má pomerne malé percento veľmi úrodných pôd. Vo forme černozemí (vylúhovaných až illimerizovaných) a lužných pôd ležia najmä v priestore Michaľany, Trebišov, Sečovce, Malčice a Ložín.

V rámci kotlín tvoria pôdy tejto kategórie len ostrovčeky. Najvýznamnejší z nich, reprezentovaný černozemami a lužnými pôdami, leží v Košickej kotline, na J od Košíc. Menší ostrovček nájdeme v Rimavskej kotline na SSZ od Lenartoviec. V ostatných kotlinách zaberajú veľmi úrodné pôdy väčšinou len malé plochy, a to najmä v podobe lužných pôd a pararendzín.

Stredne úrodné pôdy

Za stredne úrodné pôdy považujeme predovšetkým hnedozeme (černozemné, typické a illimerizované), potom niektoré illimerizované pôdy typické, najmä pokiaľ vznikli na minerálne bohatších substrátoch; ďalej hlbšie, menej skeletnaté rendziny a pararendziny, hlbšie, málo skeletnaté, stredne ťažké, nasýtené hnedé lesné pôdy, nivné pôdy s priaznivou zrnitosťou a primeranou hĺbkou bez nepriaznivého vplyvu podzemných a povodňových vôd a lužné pôdy glejové.

Menšia úrodnosť týchto pôd - v porovnaní s predchádzajúcou kategóriou - súvisí najmä s menším obsahom živín, s menej priaznivou štruktúrou, s menej hlbokým humusovým horizontom, s nižšou kvalitou humusu, s mierne až dosť kyslou reakciou (platí hlavne pre hnedozeme a illimerizované pôdy) alebo s väčšou skeletnatosťou a menšou mocnosťou pôdy (platí zväčša pre rendziny, pararendziny a nivné pôdy) alebo s intenzívnejším glejovým procesom (platí pre lužné pôdy glejové).

Stredne úrodné pôdy zaberajú najväčšie a najsúvislejšie plochy v Podunajskej nížine. Tu sú ako hnedozeme vyvinuté väčšinou na sprašiach, menej na neogénnych sedimentoch. Tvoria výrazné zóny na sprašových pahorkatinách. Na Trnavskej pahorkatine sa táto zóna tiahne od Chorvátskeho Grobu cez Dolnú a Hornú Krupú až k Novému Mestu nad Váhom. Na Nitrianskej pahorkatine sa začína približne na. línii Šintava- Nitra a siaha až po Bánovce a Partizánske.

Na Žitavskej pahorkatine zóna stredne úrodných pôd leží približne medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a územím na Z od Vrábeľ. Pohronská pahorkatina je zvláštna dlhým výbežkom stredne úrodných pôd na J, ktorý siaha od východného okolia Vrábeľ až po Strekov a Svodín. Temer celá IpePská pahorkatina má stredne úrodné pôdy, ktoré sa začínajú v okolí Malej nad Hronom a zaberajú územie na S približne medzi Levicami a Šahami. Na Podunajskej rovine ležia väčšie-menšie lokality stredne úrodných pôd, ktoré sú reprezentované lužnými pôdami glejovými a čiastočne nivnými pôdami.

Významná oblasť pôd so strednou úrodnosťou sa viaže na západnú časť Myjavskej pahorkatiny (hnedozeme) v priestore medzi Skalicou a Senicou. Záhorská nížina má stredne úrodné pôdy len ostrovčekovite. Sú buď časťou lužných pôd, alebo častou hnedých lesných pôd, rendzín až pararendzín, vytvorených z materiálu náplavových kužeľov pod Malými Karpatami.

Na Východoslovenskej nížine je tiež pomerne málo stredne úrodných pôd. Do úvahy prichádzajú hlavne hnedozeme a nivné pôdy; avšak značná časť z už spomínaných je oglejená a z nivných pôd prevládajú oglejené a glejové, čo znižuje stupeň úrodnosti. A tak plochy stredne úrodných pôd v opisovanej nížine nachádzame roztrúsené na aluviálnych nivách, kde sú nivné pôdy typické, aj to nie príliš ťažké, a v hnedozemných územiach kde sú hnedozeme illimerizované, t. j. najmä na S od Zemplínskych vrchov, v priestore Zemplín, Zemplínsky Branč, ďalej na JZ od Michaloviec a na S a Z od Veľkých Kapušian.

Stredne úrodné pôdy hrajú významnú úlohu v nízko položených kotlinách, kde sú zastúpené najmä typickými a illimerizovanými hnedozemami. Predovšetkým treba uviesť Ipeľskú kotlinu, v ktorej tieto pody dominujú. V Rimavskej kotline sa sústreďujú medzi Rimavskou Sobotou, Jesenským a Šafárikovom. V Košickej kotline tvoria rôzne veliké plochy v pruhoch medzi Kapušanmi a Bidovcami, medzi Košicami a Moldavou a medzi Perínom a Janíkom. Stredne úrodné pôdy (hnedozeme) zaberajú významnejšie plochy tiež medzi Prešovom a Sabinovom (už mimo Košickej kotliny), ako aj v kotline Trenčianskej a Ilavskej.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972