Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pôda (19. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 3.7.2010

Málo úrodné pôdy

Málo úrodné pôdy predstavuje väčšina našich illimerizovaných pôd, najmä oglejených ďalej sem patria oglejené pôdy, oglejené hnedozeme, plytšie, skeletnaté rendziny a pararendziny, väčšina hnedých lesných pôd, Časť mačinových, lužných glejových, rašelinových a nivných pôd (s plytkou hlinitou vrstvou, pripadne celé štrkovité alebo ťažké oglejené a glejové).

Malá úrodnosť uvedených pôd má rôzne príčiny. Pri illimerizovaných pôdach súvisí s malým množstvom živín (v hornej časti pôdy), so slabokyslou až kyslou reakciou, s horšou kvalitou humusu, so slabšou schopnosťou zadržiavať živiny, s horšou štruktúrou, s občasným prebytočným zamokrením povrchovou vodou, ktorá sa zadržiava na málo priepustnom iluviálnom horizonte, a s málo prevzdušnenými hlbšími časťami pôdy.

Pri illimerizovaných pôdach oglejených až oglejených pôdach pristupuje k týmto príčinám silnejšie až veľmi silné oglejenie, ktoré spôsobuje nedostatočné prevzdušnenie a prebytočné zamokrenie pôdy; pri ňom sa navyše tvoria chemické zlúčeniny škodiace kultúrnym rastlinám. Malú úrodnosť ostatných pôd zapríčiňuje buď malá hĺbka a silnejšia skeletnatosť, malá vododržnosť a veľká prevzdušnenosť, alebo silnejšia zamokrenosť vrchnej časti pôdy podzemnou vodou a neveľká vzdialenosť mokrého, neprevzdušneného a jedovaté látky obsahujúceho glejového horizontu.

Málo úrodné pôdy plošne prevažujú na Východoslovenskej a Záhorskej nížine. Na Východoslovenskej nížine sú späté hlavne s illimerizovanými pôdami oglejenými až oglejenými pôdami, ktoré pokrývajú rozsiahle územia, a to pod Slanskými vrchmi - od Breziny a Kuzmíc až na SZ od Vranova, ďalej od východného okolia Vranova na J k Pozdišovciam a pod Vihorlatom a Popričným zhruba v zóne Strážske, Michalovce, Sobrance a Vyšné Nemecké. Na nivách východoslovenských riek sú veľmi hojné aj ťažké nivné pôdy oglejené a glejové. K málo úrodným pôdam Východoslovenskej nížiny sa družia tiež hnedozeme oglejené, mačinové pôdy a nenasýtené hnedé lesné pôdy Zemplínskych vrchov.

Na Záhorskej nížine sú málo úrodné (miestami až neúrodné) pôdy reprezentované najmä nenasýtenými hnedými lesnými pôdami s rôznymi prechodmi k mačinovým pôdam na terasových štrkopieskoch, viatych pieskoch, podstatne menej na neogénnych sedimentoch. Poľnohospodársky sa využívajú najmä v pruhu Devínska Nová Ves – Jakubov – Gajary - Sekule a na lakšárskych pahorkoch.

Väčšie-menšie plochy o niečo úrodnejších pôd, ktoré však neprekračujú opisovanú kategóriu úrodnosti, sa sústreďujú v páse pozdĺž Malých Karpát od Stupavy cez Kuchyňu po Prievaly. Ide o hnedé lesné pôdy a skeletnatejšie rendziny a pararendziny na náplavových kužeľoch. Ďalšie lokality málo úrodných pôd sú späté najmä s niektorými lužnými glejovými a niektorýmí nivnými pôdami.

Na Podunajskej nížine, kde prevládajú veľmi úrodné a stredne úrodné pôdy, nájdeme len relatívne. neveTké plochy málo úrodných pôd. Viažu sa predovšetkým na illimerizované až oglejené pôdy a hnedé lesné pôdy, ktoré tvoria väčšinou nesúvislé a úzke zóny v úpätných častiach nížinných pahorkatín. Pri Malých Karpatoch je to úzky pás od Modry k Vrbovému.

Pri úpätí Tríbeča, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov sú to pásy v úsekoch Velčice-Topoľčianky-Obyce a Gondovo-Pukanec -Bátovce. Rozsiahlejšia plocha menej úrodných pôd vznikla medzi Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi v priestore Prašice, Zlatníky, Svinná, Bánovce. Väčšie-menšie ostrovčeky málo úrodných pôd Podunajskej nížiny súvisia najmä s oglejenými hnedozemami, s niektorými mačinovými pôdami, s niektorými lužnými pôdami glejovými, prípadne slabšie zasolenými, a s niektorými nivnými pôdami.

Vo väčšine kotlín, najmä stredne a vysoko položených, plošne prevládajú málo úrodné pôdy. Z nízko ležiacich kotlín je to Lučensko-rimavská kotlina (v ktorej však pozorujeme značnú výmeru stredne úrodných a dokonca neveľkú výmeru veľmi úrodných pôd. Málo úrodné pôdy tejto kotliny sú zastúpené širokým pruhom illimerizovaných pôd oglejených až oglejených pôd, striedajúce sa s hnedými lesnými pôdami, a v severovýchodnej časti kotliny hnedými lesnými pôdami, striedajúcimi sa s rendzinami,

V Košickej kotline tvoria málo úrodné pôdy (najmä illimerizované až oglejené, hnedé lesné a nivné pôdy) väčšie-menšie plochy v pruhu medzi Kapušanmi a Bidovcami, v priestore medzi Košicami, Moldavou, Perínom a Janíkom, ako aj v zóne medzi Košicami a Jasovom. V Trenčianskej, Ilavskej a Bytčianskej kotline je najväčšia časť málo úrodných pôd spätá so štrkovitými nivnými pôdami. V Hornonitrianskej, Žiarskej, Pliešovskej a Zvolenskej kotline sú málo úrodné pôdy tvorené na pomerne značných plochách illimerizovanými až oglejenými pôdami, potom hnedými lesnými pôdami, menej rendzinami a nivnými pôdami. V Žilinskej kotline málo úrodné pôdy zastupujú prevažne hnedé lesné pôdy, menej illimerizované až oglejené pôdy, rendziny a nivné pôdy.

Turčianska kotlina má okrem málo úrodných pôd aj významnejšie plochy stredne až veľmi úrodných pôd. Malú úrodnosť môžeme pripísať hnedým lesným pôdam, illimerizovaným až oglejeným pôdam, plytkým alebo skeletnatým rendzinám a nivným pôdam pri Váhu. V Hornádskej kotline sú málo úrodné pôdy predovšetkým v podobe hnedých lesných pôd (najmä nenasýtených a oglejených) na zvetralinách flyšových hornín. Len málo súvisia s íllimerizovanými až oglejenými pôdami, plytkými rendzinami a nivnými pôdami. Aj v tejto kotline sú pomerne hojné väčšie-menšie plochy pôd stredne úrodných (hnedé lesné pôdy nasýtené, pararendziny, hnedozeme) a nájdu sa aj lokality veľmi úrodných pôd (lužné pôdy).

V Horehronskom podolí sú málo úrodné pôdy zastúpené súborom hnedých lesných pôd a rendzín (v západnej časti), súborom illimerizovaných až oglejených pôd a hnedých lesných pôd (v Breznianskej kotline) a prevažne kyslými hnedými lesnými pôdami štrkovitými (vo východnej časti).

V Liptovsko-popradskej kotline súvisia málo úrodné pôdy predovšetkým s hnedými lesnými pôdami na zvetralinách flyšových hornín a pod Západnými, najmä však Vysokými Tatrami na materiáli rozsiahlych glacifluviálnych kužeľov. Menšiu časť málo úrodných pôd tvoria illimerizované až oglejené pôdy, ktoré v súbore s hnedými lesnými pôdami nájdeme najmä v pruhu na J od Váhu medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, v priestore Liptovský Hrádok - Východná a na Z až S od Kežmarku. V Oravskej kotline málo úrodné pôdy reprezentujú hlavne illimerizované až oglejené pôdy a hnedé lesné pôdy.

K neúrodným pôdam počítame rôzne trvalo zamokrené pôdy (glejové, močiarové), dalej sílno skeletnaté a veľmi plytké rendziny, rankery, hnedé lesné pôdy, ako aj nivné pôdy, potom podzoly, rašelinové pôdy vrchoviskové, alpínske mačinové, alpínske surové pôdy, syrozeme, soľné pôdy a rôzne človekom devastované pôdy.

Aj tu treba poznamenať, že zhodnotenie úrodnosti na základe pôdnych typov je tiež dosť všeobecné a relatívne. Presnejšie môžeme posúdiť úrodnosť pôdneho typu či subtypu (podobne ako pôdneho druhu) až vo vzťahu k patričnej plodine. Tak černozeme zaradujeme medzi naše najúrodnejšie pôdy (a prirodzene, pre mnohé naše kultúrne rastliny naozaj sú), ale napr. pre zemiaky a ľan sú najvhodnejšie územia s hnedými lesnými pôdami nasýtenými až nenasýtenými, zrnitostne ľahšími až stredne ťažkými. Vzhľadom na túto skutočnosť sa dostáva do iného svetla schematické priradenie hnedých lesných pôd v Liptovsko-popradskej a Hornádskej kotline k málo úrodným pôdam.

Ešte by sme chceli upozorniť, že v určitých rokoch na veľmi úrodných pôdach (napr. černozemiach) môže byť menšia úroda (tej istej plodiny) ako na stredne úrodných pôdach (napr. hnedozemiach). Príčinou môžu byť podpriemerne malé zrážky v oblastí černozemí a dostatočné zrážky v oblasti hnedozemí. V takomto prípade nejde o zníženie úrodnosti pôdy, ale len o zníženie úrod, zapríčinené nepriaznivým počasím v určitých rokoch. Nižšie úrody treba považovať za dočasný stav, lebo v rokoch s aspoň priemerným množstvom zrážok budú na černozemiach vyššie úrody. Daný prípad ukazuje, že na výšku úrod pôsobia nielen vnútorné vlastnosti pôdy a zásahy človeka (prejavujúce sa v stupni skultúrnenia), ale aj vonkajšie, prírodné vplyvy.

Úrodnosť poľnohospodárskych a lesných pôd

Podla zistenia F. Hrošša (1961) veľmi úrodné pôdy zaberajú 17,22 % rozlohy z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy Slovenska, stredne úrodné pôdy 21,21 %, málo úrodné pôdy 45,75 % a neúrodné pôdy 15,82 %. Z týchto údajov vidiei, že vyše 60 % našich poľnohospodárskych pôd sa i pri vysokom stupni skultúrnenia ešte stále nachádza v málo úrodnom až neúrodnom stave (v dôsledku malej prirodzenej úrodnosti).

Z lesných pôd má dobrú úrodnosť podstatná časť hnedých lesných pôd, hnedozemí, časť mierne illimerizovaných pôd a hlboké nivné pôdy s priaznivým vodno-vzdušným režimom. Hnedé lesné pôdy sa považujú za naše optimálne lesné pôdy, biologicky aktívne, s dobrými fyzikálnymi pomermi. Menej dobrú úrodnosť majú rendziny (často sú výsušné a vyznačujú sa jednostrannou zásobou živín), hnedé lesné pôdy podzolované a podzolové, stredne až silno illimerizované pôdy, časť oglejených pôd, časť rankerov a nivné pôdy s menej priaznivými fyzikálnymi vlastnosťami. Malú úrodnosť vykazujú podzoly, veľmi plytké, silno skeletnaté rankery, rendziny, nivné pôdy a dlho zamokrované oglejené pôdy.

Pri hodnotení stavu úrodnosti pôd (najmä poľnohospodárskych) treba mať na zreteli, že človek má neobyčajne veliké možnosti zvyšovať úrodnosť skultúrnených pôd využívaním poznatkov poľnohospodárskych, lesníckych a rôznych iných vied a skúseností z praxe. U nás sa po tejto ceste úspešne postupuje s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu plochu veľmi úrodných a stredne úrodných pôd na úkor pôd málo úrodných. Plocha neúrodných pôd sa zmenšuje na minimum.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972