Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Málinec - geológia
zdroj: Erózia v povodí vodnej nádrže Málinec, diplomová práca, LF TU Zvolen, 1999
pridané:
30.10.2010

Geologické pomery

Prevažná časť Ipeľskej planiny na území LHC Málinec je budovaná kryštalinikom prvohorného a starohorného veku, ktoré reprezentujú predovšetkým granitoidy, menej horniny premenené. Druhohorný obal týchto hornín sa nezachoval. V najnižších častiach LHC sa nachádzajú neogénne sedimenty.

Granitoidy budujú prevažnú časť povodia Ipľa nad vodárenskou nádržou. Z nich je najrozšírenejší biotitický granit až granodiorit a kremitý diorit sihlianskeho a veporského typu. Slabšie neoidné zbridličnatenie postihlo horniny len v niektorých okrajových častiach povodia.

Granity sú tvorené biotitom, kremeňom a zeleným plagioklasom. Nachádza sa po čiaru Hrnčiarky, Ipeľský potok, Vlčovo. Zvetrávajú pomerne ťažko a vznikajú z nich pôdy prevažne ľahšieho charakteru, piesočnato - hlinité až hlinité, priepustné, stredne hlboké. Majú nízky obsah ílovitých častíc, preto sú náchylné na eróziu.

Južne od spomínanej čiary strieda granit príbuzný biotitický granodiorit až kremitý diorit s prechodmi do porfyrovitých granitoidov s ružovými živcami. Ma väčšine svojej rozlohy prešiel neoidným zbridličnatením a rekryštalizáciou.

Najviac sú na území povodia zastúpené horniny minerálne bohaté s obsahom hlavných minerálnych živín 13,6 až 20 %. Patrí sem biotit. granodiorit a kremitý diorit obidvoch typov.

Pôdne pomery

Na vzniku pôdy sa podieľajú materská hornina, klíma, voda, reliéf terénu a v súčasnosti vo zvýšenej miere aj človek. Pôda sa vytvára stáročia a na nápravu škôd nestačia často ani mnohé generácie.

Z vymapovaných pôd sa podľa klasifikácie prof. Pelíška v danej oblasti vyskytujú prevažne hnedé lesné pôdy zo skupiny okrových a čokoládovohnedých lesných pôd. Fragmentálne sa vyskytujú pôdy zvláštneho charakteru ako sú nevyvinuté pôdy, podzoly a alúviá.

Hnedé lesné pôdy

Hnedé lesné pôdy sú spravidla viazané na vyššie polohy zhruba nad 800 a 900 m n.m. v 4.5.6. vegetačnom stupni. vyskytujú sa tiež v rôznych farebných variantoch. Geologickým podkladom sú horniny kryštalinika. Chemizmus pôd je zhodný s okrovými pôdami. Sú to pôdy stredne hlboké až hlboké rádu piesočnato-hlinitých a hlinitých zemín. Sú dobre kypré. Vo zvrškoch sú slabo štrkovité v spodinách štrkovité.

Fyzikálne pomery sú o trochu priaznivejšie ako u predošlej skupiny. Sú lepšie prevzdušnené a kyprejšie a majú vyrovnanejšie vlhkostné pomery.

Humusové pomery sú u týchto pôd najmä v povrchových vrstvách veľmi dobré s obsahom humusu cez 5 %. do spodín sú slabo humózne. Množstvo humusu je v nich podstatne vyššie ako u skupiny okrových pôd. taktiež hĺbka prehumóznenia dosahuje často až 20 cm. Podľa nameraného pH sú to pôdy stredne kyslé. na povrchu dochádza často k hromadeniu typického a surového moderu, ktorý miestami prechádza do surového humusu. tieto pôdy majú oproti predošlým viac nasýtený sorpčný komplex

Podzolové pôdy

Podzoly sa vyskytujú len fragmentálne ako mierne až stredné na prekremenelých horninách pod spoločenstvami kyslého radu. Sú mierne až stredne hlboké piesočnatohlinité s drobnou štruktúrou, kypré až tuhšie.

Ich vodný režim kolíše najmä v nižších vegetačných stupňoch. Reakcia pôd je kyslá, sorpčný komplex výrazne nenasýtený, minerálna sila slabá. Humifikácia je zlá. V nižších polohách prechádza humifikáciou, vo vyšších sa opad hromadí. Produkčné možnosti sú slabé.

Alúviá

Vyskytujú sa v úzkych pásoch pozdĺž potokov. Sú zložené z naplavovaného jemnozrnného materiálu a sú na nich vytvorené oglejené alebo glejové pôdy. Vyznačujú sa vysokou hladinou spodnej vody. Ich výmera je zanedbateľná.

Nevyvinuté pôdy

Vyskytujú sa fragmentálne po celej rozlohe povodia. Väčšinou sú to spevnené sute zložené z kamenitého až balvanitého materiálu čiastočne vyplneného minerálnou zeminou a humusom. Sú dobre zásobené kondenzačnou vlahou. Vyžadujú pôdoochranné opatrenia.

570
Kremeň - záhneda z vrchu Táňovo nad Málincom


Málinec

Erózia v povodí vodnej nádrže Málinec, diplomová práca, LF TU Zvolen, 1999