Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Dobrá Voda - horniny, pôdy, zemetrasenia
zdroj: http://www.obecdobravoda.eu
pridané: 5.9.2011

Celý chotár v pohorí sa skladá prevažne z triasových vápencov, (Dobrovodský kras), z mladších treťohorných zlepencov a pieskovcov tzv. jablonického typu. Dobrovodskú kotlinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu, čo sa odráža aj na zložení rastlinstva a živočíšstva. Obec leží v tektonickej línii, bola viackrát postihnutá zemetrasením.

Má hnedé, lesné a ilimerizované pôdy. Povrch a podnebné pomery spôsobujú nerovnomernú kvalitu pôdy. Chotár obce je dosť bohatý na stavebné suroviny, najmä hlinu, piesok a kameň, ktoré sa tu ťažili oddávna. Územie má veľký dostatok povrchových i podzemných vôd a je zdrojom pitnej vody pre mesto Trnavu a okolie.

Vulkanickú činnosť prejavujúcu sa zemetrasením bolo v minulosti cítiť na Dobrej Vode viackrát. Dosiaľ najaktivnejším ohniskom zemetrasení na Slovensku je oblasť Brezovských Karpát pri Dobrej Vode. Chotár obce sa nachádza na krížení hlbinných zlomov. Analýza dát po roku 1700 ukazuje, že približne každých 50 rokov sa tu vyskytuje zemetrasenie s intenzitou v epicentre väčšou alebo rovnajúcou sa 6 stup. MSK - 64 /pociťujú ho ľudia, na budovách vznikajú menšie škody, zo striech padajú škridle a časti komínov/.

Najstaršie zaznamenané zemetrasenie bolo 25. januára 1348. V lančárskej cirkevnej matrike boli zaznamenané veľké zemetrasenia, ktoré postihli aj Dobrú Vodu 17. októbra 1805 a 15. júna 1815. Ďalšie zemetrasenia boli v rokoch 1763, 1810, 1897, 1904. Zatiaľ najväčšie bolo 10. januára 1906, (8,5 stup. MSK - 64) 7 minút po polnoci, ktoré trvalo niekoľko sekúnd (7). Zachvevy boli citeľné na ploche vyše 29 300 km štvorcových a za 9 mesiacov od hlavného otrasu sa vyskytlo vyše 100 menších, ľudskými zmyslami citeľných otrasov.

Od 10. januára - do 6. septembra 1906 bolo zaznamenaných 86 citeľných záchvevov počas 63 dní, s intenzitou 7 stup. MSK - 64, hĺbka ohniska bola 10 km, v priestore vrchu Kopec. Následkom otrasov sa poškodili takmer všetky budovy, kostol, škola i továreň. Zvláštny úkaz bol v továrni, kde sa jeden štvorboký komín prelomil a otočil o 45 stupňov, takže v mieste lomu tvoril osemuholník. Otras zo dňa 16. januára 1906 ho vrátil do pôvodnej polohy. O sile zemetrasenia svedčil i múr 190 cm vysoký, v ktorom boli pukliny až 25 cm široké. Pod Kopcom sa zosunula pôda v dĺžke 33 m, voda v Blave stúpla o 8 cm a prameň vydával hrdzavočervenú zakalenú vodu. Jej prítok Mariáš sa stratil a objavil až o rok. Zem sa na mnohých miestach popraskala do hĺbky 80 - 200 cm. Zemetrasenia sa objavili aj v nasledujúcich rokoch, ale už nie v takej miere (1914, 1930, 1955). V 30-tych rokoch prežila obec veľké krupobitie, úroda bola úplne zničená.

Viac: http://www.obecdobravoda.eu/fakty.html

Charakteristická krajina v okolí Dobrej Vody.
Foto: http://jozefjavurek.blog.sme.sk