Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Malacky
zdroj: http://referaty-seminarky.sk
pridané: 14.11.2011

Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá Malacky a Stupava a 24 obcí: Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozomo, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie. Okres Malacky sa nachádza v západnej časti Slovenka cca 26 km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároveň vytvára prirodzenú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hraničí okres Malacky s okresom Senica, na juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie Malých Karpát. Južná časť okresu je ohraničená územím hlavného mesta SR Bratislavou. Väčšiu časť územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej tektonickej depresie Viedenskej kotliny.

Na základe geologického vývoja je možné rozdeliť Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu, pričom okres Malacky sa rozprestiera na Borskej nížine. Borská nížina vznikla medzi Alpami a Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výplň tvoria neogénne sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväčšiu časť povrchu pokrývajú viate piesky. Východne od Záhorskej nížiny leží pohorie Malých Karpát, ktoré je tvorené kryštalickými horninami /kryštalickými brydlicami prikrytými druhohornými vápencami a kremencami/. Na záhorskej strane Malých Karpát sa nachádza Borinský a Plavecký Kras s jaskyňami, vyvieračkami a kaňonovitými údohami /Zbojnícka jaskyňa, Prepadlé, Deravá skala/. Celková rozloha okresu je 98 157,70 ha.

Územie okresu je rovinaté, mierne zvlnené so stúpajúcou nadmorskou výškou k pohoriu Malých Karpát. V minulosti územie prešlo zložitým geologickým vývojom.

Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podieľajú hlavne sedimenty z obdobia holocenu - nivné sedimenty a splachy / piesčitohlinité sedimenty / a z obdobia plaistocénu - reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / , riečnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence. Tieto treťohorné a štvrťohorné útvary môžeme rozčleniť ešte na niekoľko častí a to:

a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek

b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciátu, tvorené zo štrkov a piesčitých štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Veľkých Levár, Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi Suchohradom a Vysokou pri Morave.

c/ fluviálno-mokraďové sedimenty - z obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišťa, pozdĺž potoka Malina, až po ústie rieky Moravy.

d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piesčitohlinitými sedimentami. Zaberajú územie pozdĺž rieky Moravy menšie úseky pozdĺž potoka Malina.

e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené najmä hlinami a piesčitými štrkmi. Tvoria súvislú na úpätí Malých Karpát.

Geologická skladba Malých Karpát - patriacich do tzv. Vysokotatranského oblúka - je zložená prevažne zo žuly, so žilami aplitov a pegmatitov. Nepatrný význam majú kryštalické brydlice a sedimentárne série. Druhohorné série sú zastúpené kremencami a vápencami.

Z hľadiska hydrologického patrí Záhorská nížina a západné svahy Malých Karpát do povodia rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patrí Malina, Rudava a Záhorský kanál. Hustota siete vodných tokov je malá, ovplyvnená rozsiahlymi územiami viatych pieskov a silne poznačená zásahom človeka / úpravy tokov a hydromeliorácie /. Významným hydrogeologickým činiteľom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží / Kuchyňa-Vývrat, Vodná nádrž Kuchyňa, Vodná nádrž Lozorno a Lintavy, Vodná nádrž Tomky l. a Vodná nádrž Tomky ll., Vodná nádrž Rohožník na potoku Vývrať, rybníkov vo Veľkých Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb. Z hľadiska prírodných podmienok prevažná časť územia okresu patrí do teplej a mieme suchej oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie , 8 štátných prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha a 2 chránené prírodné výtvory.

Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody. Značný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník, Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Ťažba stavebného kameňa sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky / zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvnok a Lozorno sa doposial' priemyselne nevyužívajú. V záujmových územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vyťažených ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu počas celého roka. Uvedený spôsob uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných geologických pomerov vyťažených starých ložísk.

Viac: http://referaty-seminarky.sk/okres-malacky

Viate piesky. Foto: wikipedia