Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Jaskyne v minulosti a dnes
zdroj:
Peter Rakovský, 1995/1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)
pridané:
10.4.2005

Paleontologické, predhistorické a historické nálezy v jaskyniach majú mimoriadnu kultúrnu hodnotu a veľakrát sú nenahraditeľným dokladom vývoja prírody (napríklad kosti jaskynného medveďa) a ľudskej spoločnosti (nálezy pozostatkov pračloveka, kultúrne vrstvy v jaskyniach dokumentujúce život paleolitického a neolitického človeka).

Jaskyne - tmavé, vlhké a neznáme. Tak ich poznal človek od nepamäti. V jaskyniach sa začal aj život nášho predchodcu - pravekého človeka. Tam žil, v ich okolí lovil a postupne sa vyvinul na vyšší stupeň. Nachádzal v nich útulok pred chladom, žiaril mu v nich praveký oheň, tam využíval svoje úlovky, žil a zomieral. O živote pravekého človeka v jaskyniach máme dnes množstvo hmotných dokladov. Postupom vývoja sa z nich síce presídlil, nevzdal sa ich však navždy. Mnohokrát v histórií sa človek k jaskyniam vracal, či musel vracať. Človek najskôr považoval temné priestory jaskýň za sídlo nadprirodzených bytostí ako drakov, trpaslíkov, rôznych príšer a démonov, ktorých sa bál. Muselo uplynúť mnoho storočí, kým sa odvážil do ich temnôt. Nachádzal tu kosti rozličných živočíchov, ktoré považoval ich za zvyšky drakov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo máme na Slovensku také veľké množstvo krasových útvarov pomenovaných práve po drakovi (napríklad Dračia jaskyňa, Dračia priepasť, Dračia diera a iné). Pred stáročiami sa jaskyne stali útulkom lovcov, ale aj pytliakov a zbojníkov. Nie jedna povesť o nich hovorí, a nie každá je vymyslená. Roky, ktoré pamätajú už naše staršie generácie, najmä roky hospodárskej krízy, zapísali sa do dejín jaskýň hľadačmi pokladov. Hľadači vynaložili mnoho energie a veľa dní strávili odkrývaním ich pokladov. Napríklad len istá rodina Bošeľova v muránskej jaskyni Machnatá, hľadajúc podľa povesti ukryté Jánošíkove poklady, vybudovala v spomínanej jaskyni obrovské, dodnes viditeľné banské dielo. Presunuli desiatky kubíkov zeminy a skál, ukladali ich za drevené bariéry, do komínov stavali celé drevené veže. Výsledok bol však nulový. To, že tým silne jaskyňu poškodili, zanechali v nej množstvo stavebného materiálu a padol na to celý ich rodinný majetok, je už druhý problém.

Nastali nové časy a človek sa začal zaujímať o jaskyne vedecky. Chcel poznať ich vznik, vývoj, budúcnosť. Tak sa zrodila moderná veda - speleológia. Jej vek však u nás možno datovať už od poznatkov nášho najznámejšieho znalca prírody Mateja Bela. On prvý ich začal poznávať vedecky a mnohé z nich aj popísal a zobrazil. No a jaskyne dnes? To je už novodobá história, ktorú píše niekoľko stoviek nadšencov, jaskyniarov, snažiacich sa so zápalom odkryť čo najviac tajomstiev podzemných hlbín. Veď na Slovensku je skoro 4000 známych jaskýň, ktoré postupne vydávajú svoje tajomstvá. Mnohé sú unikátne, aj keď väčšina z nich zostane verejnosti navždy neprístupná. Nie však vede. Jaskyniari sa snažia vyťažiť z každej jaskyne maximum poznatkov. Robia základný prieskum, fotodokumentáciu, meranie a zmapovanie, presné určenie lokality na mape. Ich práca je trvale dokumentovaná v archíve Dokumentačného strediska Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti si prieskum jaskýň vyžaduje nové postupy a novú techniku.

Kvôli náročnosti objavovania nových priestorov boli v jaskyniarstve zavedené metódy speleoalpinizmu a speleopotápačstva. Slovo speleoalpinizmus sa v našom jaskyniarstve objavuje približne od začiatku sedemdesiatych rokov. Začala ho používať mladá generácia jaskyniarov v súvislosti so zostupmi do hlbokých pripastí a do najhlbších jaskynných systémov za pomoci ľahkej lanovej techniky. Postupne sa tento postup lezenia do strmých a hlbokých častí jaskýň začal presadzovať aj u nás. Speleopotápačstvo vznikalo postupne so zlepšovaním potápačskeho výstroja. V prvom rade to museli byť zmenšené a vedľa tela uložené nádoby so vzduchom, ale aj ostatné súčasti výstroja prispôsobené na preliezanie úzkymi štrbinami sifónov v jaskyniach. Bez pomoci potápačov nemožno prekonať zatopené priestory, sifóny a podzemné jazerá. Práve potápači zohrali rozhodujúcu úlohu pri objavovaní prirodzeného spojenia Demänovskej jaskyne Slobody a jaskyne Mieru. No vývoj ide ďalej. Dnes sa už bežne používajú pri výskume v jaskyniach geofyzikálne metódy na zisťovanie podzemných dutín, meria sa výron rádioaktívneho radónu. Hodnoty zistené za pomoci presných banských meraní sa ukladajú do počítača. Ten automaticky vyhotoví axonometrický - priestorový pohľad v najpriaznivejšom položení dutiny jaskyne. Takýto plán jaskyne je skutočne veľmi názorný.

Podľa zamerania a možností jaskyniarskej skupiny venujú jaskyniari pozornosť aj výskumu jaskynnej flóry, ale najmä fauny. Veď život trvalých obyvateľov jaskýň - netopierov dodnes nie je celkom objasnený. Všetky tieto práce vykonáva okolo 650 členov Slovenskej speleologickej spoločnosti v 45 oblastných skupinách (stav k februáru 1996). Ich členovia venujú jaskyniarstvu svoj voľný čas bez nároku na odmenu, často na úkor vlastných rodín. Jedinou odmenou pre nich je často len niekoľko metrov novej zablatenej chodby. No správny jaskyniar je nadšený každým svojim novým objavom. Stále sa prediera za slabým prievanom aj cez tie najkrkolomnejšie chodbičky s vierou, že ďalej sa určite dostane do krásneho dómu plného farebných kvapľov. A vďaka tomu môžme v súčasnosti obdivovať krásy našich sprístupnených jaskýň.

Peter Rakovský, Gymnázium Vazovova 6, trieda 4.F, šk. rok : 1995 / 1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)