Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Demänovské jaskyne
zdroj: Peter Rakovský, 1995/1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)
pridané: 14.4.2005

Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku. Tento komplex sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Hlavné jadro leží na pravej strane potoka Demänovky medzi Machnatou dolinou na Lúčkach a Čiernou dolinou pri Kamennej chate. Demänovské jaskyne zahrňujú viaceré postupne objavované jaskyne. Prvá bola objavená Demänovská ľadová jaskyňa (D. ľad. j.), spomínaná už roku 1299 v listinách ostrihomskej kapituly. Jej prvý opis (aj s pozdĺžnym rezom jaskyne od J. Buchholza ml.) publikoval pod názvom Cserna maius et minus roku 1723 M. Bel. Okrem nej uvádza aj jaskyne Veľké a Malé Okno, Beníkovú a Dvere. 3.8.1921 objavil Alois Král za pomoci Adama Mišuru, Ota Hrabala a Jarmily Vránovej jaskyňu Slobody (D. j. Slobody), roku 1923 bola objavená Pustá jaskyňa. Rôznymi pokusmi (farbením podzemného toku a pod.) sa zistilo, že tieto jaskyne sú spojené a tvoria jeden komplex. Za prepojený jaskynný celok sa však považuje taký systém jaskýň, cez ktorých prirodzené spojenia sa dostal človek. A to nebolo v tomto prípade jednoduché.

Spojenie medzi jaskyňou Pustá a D. j. Slobody sa podarilo nájsť kolektívu speleológov vedených A. Droppom a V. Nemcom 2. júla 1951. Tým vznikol komplex D. j. Slobody-jaskyňa Pustá. Dňa 26.1.1952 sa z D. ľad. j. podarilo P. Révajovi, P. Droppovi a S. Šrolovi preniknúť do jedinečného bludiska Demänovskej jaskyne Mieru (D. j. Mieru). Vytvorili tak ďalší systém D. ľad. j.-D. j. Mieru. V roku 1983 preplával Vladímír Žikeš päť sifónov proti prúdu Demänovky a tým dokázal spojenie jaskyne Vyvieranie a D. j. Slobody. Z toho vyplýva, že ak mal byť celý systém Demänovských jeskýň uznaný za jednotný, ostávalo objaviť prirodzené spojenie D. j. Mieru s D. j. Slobody. To sa však podarilo až po 35 rokoch. 2. januára 1987 sa päťdesiatim ôsmim jaskyniarom z oblastných skupín z Ružomberka, Handlovej, Rožňavy, Terchovej, B. Bystrice, Liptovského Trnovca, Žiliny a Demänovskej doliny podarilo objaviť prirodzené spojenie dvoch najdlhších demänovských jaskýň. Tým sa zaradil systém asi 30 demänovských jaskýň s celkovou dĺžkou viac ako 24 km na prvé miesto na Slovensku. Demänovské jaskyne vyhĺbili vody Demänovky v tmavošedých guttensteinských vápencoch stredného triasu na tektonických poruchách smeru JV-SZ a JZ-SV. Prvotným činiteľom bola chemická činnosť atmosferických vôd. Takto rozšírené puklinové priechody umožnili ponor vodám Demänovky a Zadnej vody. Ku zväčšeniu a rozšíreniu niektorých častí jaskýň prispelo aj rútenie z povaly a stien. Postupným zarezávaním sa podzemného toku Demänovky do vápencového podkladu sa v priebehu pleistocénu vytvorilo 9 horizontálnych úrovní v relatívnych výškach 0, 3, 10, 40, 58, 90, 100, 130 a 147 m nad terajšou hladinou Demänovky, ktoré nadväzujú na riečne terasy na povrchu. Vo vyprázdnených podzemných dutinách sa sústavne vytvárajú kvapľové útvary.

Z turistického hľadiska sú najvýznamnejšie jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa a jaskyňa Mieru (tá doposiaľ nie je sprístupnená verejnosti).

Systém demänovských jaskýň

Jaskyňa Slobody je na kvapľovú výzdobu najbohatšia. Umelo prekopaný vstupný otvor leží na záp. svahu Demänovskej Poludnice vo výške 870 m n.m., asi 50 m nad hladinou Demänovky. Sprístupnená je od roku 1924. Z celkovej dĺžky 8897 m (spolu s jaskyňou Pustá) je pre verejnosť sprístupnených len 1600 m. Jaskyňa pozostáva z dómov, siení a chodieb, vytvorených v šiestich jaskynných úrovniach, ktoré vznikli počas pleistocénu. Podzemný tok Demänovky teraz preteká najnižšou úrovňou. Jaskynné priestory sú vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, sfarbenými zlúčeninami železa a mangánu do žlta až červena. Na povale sa objavujú sklovité brká a hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stĺpy, na stenách kvapľové vodopády. Priehlbiny jaskynného dna vypĺňajú Koralové, Zlaté, Hroznové a Leknové jazierko. Raritou jaskyne Slobody sú inoväťové stalaktity v Klenotnici a jaskynné perly - guľôčky podoby hrachu - na dne jazierka vo Veľkom dóme. Že kvaple rastú veľmi pomaly je vidieť napr. na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov (1958-68) len o 2 mm, čo predstavuje usadenie 13,5 mm3 CaCO3.

Teplota jaskyne je 6-7°C a relatívna vlhkosť 95-97%. Tri povrchové otvory vo výškach 812, 870 a 889 m n.m. spôsobujú silné prievany, čím nadobúda charakter dynamickej jaskyne. Z pleistocénnej fauny sa v Medvedej chodbe našli kosti jaskynného medveďa (Ursus speleus). V hlinených jazierkach na brehu podzemnej Demänovky žije jaskynný kôrovec krivák (Niphargus tatrensis), z jaskynných netopierov tu bol zistený netopier obyčajný (Myotis myotis). Pri elektrických reflektoroch vegetujú rôzne druhy rias a machov (vodopád Smútočnej vŕby, Snežný dóm).

Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza v brale Bašta nad Kamennou chatou. Z celkovej dĺžky 1900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Po objavení Demänovskej jaskyne Slobody záujem o ľadovú jaskyňu upadol. Po rekonštrukcii drevených schodov a elektrického osvetlenia bola roku 1952 znovu odovzdaná širšej verejnosti. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške 740 m n.m., asi 90 m nad terajšou hladinou Demänovky.

Jaskyňa pozostáva z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa zostupuje úzkou puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie, kde je trvale zaľadnený podlahovým ľadom a robustnejšími stalagmitmi a stĺpmi len Veľký dóm a Kmeťov dóm. Na jar visia z povaly aj ľadové stalaktity. Ostatné priestory nemajú trvalejšie ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu sfarbenými do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vniku teplého vzduchu v lete. Stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje od 96 do 98%. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400-500 rokmi, čo možno usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenie. Po neuváženom prekopaní spodného otvoru pri sprístupňovacích prácach v rokoch 1950-51 sa jaskyňa opäť zmenila na dynamickú so silným vzdušným prúdením. Týmito zásahmi bol mikroklimatický režim jaskyne narušený až do takej miery, že hrozilo úplné roztopenie ľadu a ľadovej výzdoby. Úsilie mnohých nadšencov a odborných pracovníkov, jaskyniarov o zachovanie Demänovskej ľadovej jaskyne bolo však úspešné, klimatický režim jaskyne sa podarilo upraviť a jaskyňa sa zachovala ako ľadová. Ďalšie zásahy, najmä pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1974-76 a pri sprístupňovaní ďalších priestorov jaskyne sa robili tak, aby sa nenarušil klimatický režim jaskyne. Vhodným zásahom do hydrologického režimu jaskyne sa naopak vytvorili podmienky pre postupné narastanie ľadu v jaskyni.

Z jaskynných netopierov v nej prezimúvajú netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), večernica severská (Eptesicus nilssoni), uchaňa čierna (Barbastella barbastella) a netopier ostrouchý (Myotis blythi).

Zaujímavosťou Demänovskej ľadovej jaskyne je na zasintrovanej stene tzv. "Kniha návštev" s podpismi historicky významných osôb (najstarší podpis pochadza z roku 1714) a nálezy kostí jaskynného medveďa (Ursus speleus).

Jaskyňa Mieru tvorí genetický spoj medzi Demänovskou ľadovou jaskyňou a jaskyňou Slobody. Jej vrchol leží v dolinke Vyvieranie vo výške 800 m n.m., asi 13 km nad vyvieračkou Demänovky. Z celkovej dĺžky 6700 m sa pripravuje na sprístupnenie 2200 m.

Jaskyňa je typom riečnej jaskyne v zrelom štádiu vývoja s bohatou kvapľovou výzdobou. Zahrňuje priestranné chodby a dómy, vytvorené podzemnými vodami Demänovky v piatich jaskynných úrovniach v priebehu staršieho a stredného pleistocénu. V najvyššom poschodí (Kostnica) sa tiež našli kosti jaskynného medveďa.

Peter Rakovský, Gymnázium Vazovova 6, trieda 4.F, šk. rok : 1995 / 1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)