Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Dobšinská ľadová jaskyňa (Slovenské rudohorie)
zdroj: Peter Rakovský, 1995/1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)
pridané: 15.4.2005

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v NP Slovenský raj. Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n.m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako "Studená diera". Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Z celkovej dĺžky jaskyne 1388 m je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m. Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlošedých vápencoch stredného triasu. Výskyt riečnych štrkov splavených Hnilcom z Kráľovej hole, ako aj zachované oválne tvary chodieb v kvapľových častiach svedčia o tom, že vznikla eróziou podzemného toku rieky vo dvoch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 50 m.

Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia. V zimnom období ním vnikal do jaskyne vonkajší studený vzduch, ktorý schladil jej ovzdušie i steny pod 0°C. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalagtity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m2 a objem sa odhaduje na 145 000 m3 ľadu. Ľad je zreteľne vrstevnatý, s hrúbkou vrstvičiek približne 3 - 5 mm. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1°C, relatívna vlhkosť 96-99%. Okrem podlahového ľadu sú pozoruhodné mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni (Niagara), ľadové záclony, Veľká opona a Organ v Prízemí.

Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetralými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na JV do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m.

V nezaľadnených častiach jaskyne boli pozorované tieto druhy netopierov: netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier ostrouchý (Myotis blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a večernica severská (Eptesicus nilssoni).

Dobšinská ľadová jaskyňa je typom staticko-dynamickej jaskyne. Patrí medzi najkrajšie a čo do množstva ľadovej výzdoby najbohatšie ľadové jaskyne na svete. O jej veľkej sláve v minulosti nás môžu presvedčiť aj také mená jej návštevníkov ako sú: polárny bádateľ a nositeľ Nobelovej ceny F. Nansen, staviteľ Suezského prieplavu F. Lesseps, maďarský spisovateľ M. Jókai a mnohí ďalší. Z našich popredných osobností jaskyňu navštívili napríklad P. O. Hviezdoslav, Svetozár H. Vajanský, Š. M. Daxner.

Peter Rakovský, Gymnázium Vazovova 6, trieda 4.F, šk. rok : 1995 / 1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)