Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Domica (Slovenský kras)
zdroj: Peter Rakovský, 1995/1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)
pridané: 16.4.2005

Jaskyňa Domica sa zaraďuje medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava a v súčasnosti je najväčšou jaskyňou Slovenského krasu. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike jeden genetický systém celkovej dĺžky 21 km. Samotná Domica je dlhá 5140 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1775 m. Objavil ju Ján Majko r. 1926.

Jaskyňa bola vytvorená vo svetlošedých (wettersteinských) vápencoch stredného triasu. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku Styxu a Domického potoka, o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 - 12 m. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť.

Umelo prekopaný vchod leží vo výške 339 m n.m., vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je pomenovaná aj jaskyňa. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú Objavnú chodbu, ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx - Panenskú chodbu, Majkov dóm, Prvú a Druhú plavbu. Prvú plavbu tvorí Gotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 m dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby a Stĺpom víťazstva. Priestory Druhej plavby pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke 480 m. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazerá) a guanové hrnce.

Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx.

Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10°C do 12,3°C a vlhkosť od 95 do 97%.

Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica prakticky každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, čo boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu roku 1954, 1956, 1964. Napríklad v roku 1960 sa po záplave premenili závrty na Silickej planine na jazerá. No najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Vtedy tu zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Priestor pred jaskyňou sa pomaly premieňal na jazero a búrka stále neprestávala. Nakoniec tlak stúpajúcej vody prelomil ťažkú železnú bránu na vchode a obrovský prúd vody sa vovalil do priestorov jaskyne. Vstupnú chodbu, Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu a v ľavom krídle Prales až po Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu.

Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Aj na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené značnou vrstvou riedkeho bahna. Zničené boli aj rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Nakoniec sa vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa však odstránili iba ničivé záplavy. Mnohé ďalšie nebezpečenstvá však ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Kvaple sú škaredé zelené, nehovoriac o tom, že môže dôjsť k ich porušeniu. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.

Peter Rakovský, Gymnázium Vazovova 6, trieda 4.F, šk. rok : 1995 / 1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)