Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - hlavné rudné žily (2. časť)
zdroj: http://www.mbs.ic.cz
pridané: 29.1.2012

Žila Špitaler

Je najväčšou štiavnickou žilou - je sledovateľná v dĺžke asi 8 km od Štiavnických Baní až po Teplú, resp. v dĺžke až 14 km od Dekýša po Teplú. Tvorí mohutné žilné pásmo s viacerými nadložnými a podložnými žilami šírky až cez 50 m, ktoré je vyvinuté v andezitoch a ich pyroklastikách, menej v kremeň - dioritovom porfýre a na ich vzájomných kontaktoch. Jej východ so starými dobývkami možno dobre pozorovať na vrchu Glanzenberg nad starým mestom.

Žilná výplň bola prevažne kremitá s malým množstvom karbonátov, nad V. obzorom ílovitá a má podobný charakter ako na žile Terézia. V južnej časti žily, najmä v oblasti Windšachty na Štiavnických Baniach, sa vyskytovali bohaté Ag - rudy, v severných častiach len obyčajné sulfidy, ale s vyšším obsahom Au. Hĺbkovými vrtmi sa overil jej prechod do medenej zóny s prevládajúcim chalkopyritovým zrudnením.

V poslednom období ťažby na ložisku Banská Štiavnica sa exploatovali centrálne a hlbšie časti žily Špitaler (rudný stĺp Michal). Vrchné časti tejto žily (prakticky po III. obzor) sa vyťažili v minulosti.

Žila Bieber

Je po žile Špitaler jednou z najdlhších žíl v B. Štiavnici. Je vyvinutá cca 500m západne od žily Špitaler v dacite. Mocnosť žily je premenlivá, miestami dosahuje až 40m.

Žilná výplň v SV časti je kremitá s cinoplom a Pb-Zn a Cu - sulfidmi, chudobná na Ag, v JZ časti je kremenno - karbonátová, bohatá na Ag - rudy. Rozhranie medzi oboma typmi zrudnenia prebieha cez šachtu Klinger. Najbohatšie Ag - rudy sa nachádzali južne od šachty Klinger, v okolí šachty Amália.

Žila Terézia

Je najzápadnejšia z hlavných štiavnických žíl. Jej priebeh možno sledovať od Banskej Belej až po Windšachtu v Štiavnických Baniach v dĺžke asi 5 km a jej východy sú sledovateľné na východných svahoch vrchu Paradajs a Tanád. Bola pravdepodobne prvou dobývanou žilou v Banskej Štiavnici.

Žila je vyvinutá prevažne v andezitoch, menej v kremeň - dioritových porfýroch, resp. na ich vzájomných kontaktoch a v hlbších častiach aj v granodiorite.

Smer žily Terézia súhlasí približne s všeobecným smerom štiavnických žíl SV - JZ. Jej sklon sa mení - od juhu (štôlňa Maximilián) od 70 - 85° k JV cez 90° v jej centrálnej časti až k 80 - 70° k SZ v severnej časti (Ferdinand štôlňa). Hrúbka žily kolíše od 0.2 do 11 m, priemerná hrúbka je 1 - 1.5 m.

Žilná výplň je veľmi podobná žilovine žily Špitaler - výrazne dominuje kremeň, často s hojnou impregnáciou hematitu hlavne v starších asociáciách. Značné rozšírenie tohto tzv. "cinoplového" kremeňa je typické predovšetkým pre vrchné časti žily a v minulosti, podľa Hauera a Foetterleho (1855), obsahoval zvýšené množstvo zlata. Južné časti žily boli bohaté na Ag - rudy, severné a hlbšie (od VI. obzoru) i v južnej časti mali polymetalickú mineralizáciu.

Šachta na žile Bieber (Horná Roveň)