Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - hlavné rudné žily (3. časť)
zdroj: http://www.mbs.ic.cz
pridané: 30.1.2012

Najdôležitejšie žily Banskej Štiavnice

Hydrotermálne rudné žily v oblasti B. Štiavnice sú súčasťou štiavnicko - hodrušského rudného obvodu so šírkou 10 km a dĺžkou asi 14 km. Celý rudný obvod sa rozdeľuje na štiavnický (východný) a hodrušsko - vyhniansky. Na rozhraní oboch obvodov sa vyčleňovalo tzv. hluché pásmo so žilami s polymetalickou mineralizáciou štiavnického typu, s najdôležitejšou žilou Rozália. Žily sú bansky otvorené do hĺbky 300-600 m.

Štiavnické žily patria do etapy polymetalického Pb - Zn - Cu - Ag - zrudnenia v stredoslovenských neovulkanitoch. Absolútny vek zrudneňia spadá do obdobia 16 - 10,8 mil. rokov. Zrudneňie na žilách je rozložené nepravidelne, koncentruje sa v rudných stĺpoch, oddelených často značnými úsekmi s jalovou výplňou. Prevládajúcim typom textúry žiloviny je brekciovitá, v menšej miere je zastúpená aj kokardovitá, páskovaná a drúzová.

Mineralizácia na rudných žilách mala zložitý polyascendentný charakter s prejavmi intermineralizačnej tektoniky. V súčasnosti sa vyčleňuje šesť hlavných prínosových periód:

I. prvú periódu vo vrchných častiach žíl tvorí rodonit, v hlbších častiach "cinopel" alebo kremeň.

II. druhá perióda (rudonosná) prevláda hlavne v západnej časti obvodu, pričom z rudných minerálov prevláda galenit a sfalerit nad chalkopyritom. Jalovinou je hlavne kremeň.

III. tretia perióda má podradnejšie zastúpenie na žilách , pričom ju tvorí najmä kremeň s malým množstvom sulfidov.

IV. štvrtá perióda (rudonosná) je najdôležitejšou. Vo vrchných častiach žíl má kremenno - karbonátový vývoj spravidla s nízkym obsahom rudných minerálov, v stredných častiach má polymetalický vývoj s prevahou galenitu a sfaleritu nad chalkopyritom, kým v hlbších častiach žíl úplne prevláda chalkopyrit.

V. piata perióda má obdobný charakter ako tretia, s hĺbkou sa v nej zvyšuje obsah hematitu.

VI. šiestu periódu tvoria vo vrchných častiach kremeň a baryt, v hlbších častiach sú hojnejšie zastúpené karbonáty. Z rudných minerálov je lokálne hojnejší galenit a svetlý sfalerit.

Výskyt polymetalických metasomatických rúd sa prvýkrát v celom štiavnicko - hodrušskom obvode zistil až v r. 1962 v oblasti žily Viliam na III. a V. obzore. Doteraz najväčšie a ekonomicky najvýznamnejšie telesá metasomatických rúd boli na XII. obzore v oblasti šachty Alžbeta. Metasomatické zrudneňie je vekovo zhodné so zrudnením na rudných žilách, jeho absolútny vek je 16 - 10,8 milióna rokov, ale na jeho tvorbe sa zúčastnila iba jediná prínosová perióda (4.perioda).

Mapa rudných žíl štiavnického revíru