Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Orava
zdroj: http://referaty-seminarky.sk
pridané:
30.3.2012

Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území, obec Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín. Zo severu a z východu ho ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Veľkej Fatry s vrcholom Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokračuje cez Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-poľskej štátnej hranici.

Malebný kraj severného Slovenska je príťažlivý pre každého návštevníka. Uspokojí tak milovníkov historických a stavebných pamiatok, ako aj milovníkov prírodných krás a turistiky. Opisovaná oblasť sa vyznačuje pestrou paletou možností pešej i lyžiarskej turistiky. Náročnosť terénu z hľadiska fyzickej zdatnosti je rôznorodá. Najnáročnejší terén je v severnej časti Oravy – hrebeň Oravských Beskýd na pohraničí s Poľskom. V tejto oblasti sa nachádzajú aj dva najvyššie vrchy opisovanej oblasti – Babia hora 1 725 m a Pilsko 1 557 m, ktorých spoločným znakom je dostatok vody. V podhorskej lesnatej časti spôsobuje nepriepustnosť podložia vysokú hladinu spodnej vody, a tým značné zamokrenie terénu. S močariskami sa stretneme aj v nižšie položených častiach hlavného hrebeňa Oravských Beskýd. Oravské Beskydy sú síce veľmi lesnatou časťou Oravy, ale na ich hrebeni sa nachádzajú aj charakteristické hole (západne od Pilska). Čulejší turistický ruch je z poľskej strany, a tak na hraničnom hrebeni môžeme stretnúť častejšie poľsky hovoriacich turistov.

Oveľa prístupnejšia a navštevovanejšia je Oravská Magura, ktorej hrebeň rozdeľuje Oravu na dve časti. Južná časť sa označuje ako dolná Orava, severná a juhovýchodná časť ako horná Orava. Pešie túry v tejto časti opisovanej oblasti sú menej náročné na telesnú zdatnosť, keďže sa Oravská Magura vyznačuje nie veľmi veľkou nadmorskou výškou – najvyšší vrch – Minčol dosahuje 1 396 m. n. m. a ďalší – Kubínska hoľa 1 346 m. n. m. Hrebene Oravskej Magury majú typický hôľny reliéf, porastený trávou a v hojnej miere čučoriedím. Zvláštnym úkazom sú pramene aj na hrebienku (zníženina v hrebienku na Kubínskej Hole). Svojrázny charakter má krajina medzi Oravskou Lesnou a Zázrivou.

Obe dediny oddeľuje výrazný, vo veľkej miere zalesnený hrebeň, ktorý v oblúku zo severnej strany a východnej strany vytvára kotlinu, orientovanú na juh a západ. V kotline na svahoch leží rázovitá obec Zázrivá s lazmi roztratenými po strmých grúňoch. Grúne sú extrémne strmé a napriek malej nadmorskej výške dodávajú okolitému kraju takmer vysokohorský ráz. Súvislý les na nich už nenájdeme, bol vytlačený do vyšších častí hrebeňa. Severná časť územia, zvažujúceho sa zo spomínaného hrebeňa k Oravskej Lesnej, je napriek ťažbe dreva ešte stále veľmi lesnatá. Lesy skresľujú morfológiu terénu, takže pri letmom pohľade na krajinu sa nepostrehnú menšie rokliny a brázdy. Bočné, málo výrazné rázsochy hrebeňov sú zdobené malebnými hoľami. Oravská Magura má krátke a nie príliš hlboké doliny, ktorými vedie málo turistických chodníkov. Chodníky vedú zväčša cez z údolia Oravy na hrebene cez pahorkatinu. Zariadenia cestovného ruchu sú sústredené väčšinou v doline rieky Oravy.

Priamo v masíve horstva sa nachádza iba chata na Kubínskej holi, ktorá leží asi 800 – 1000 m pod hrebeňom Kubínskej hole na jej južnom svahu. Charakterom podobné Oravskej Magure sú Skorušinské vrchy. Tvorí ich vlastne jeden súvislý hrebeň, dlhý asi 25 km, ktorý najväčšiu nadmorskú výšku dosahuje na vrchu Skorušina 1314m. Hrebeň takmer súvisle stúpa od západu na východ ku Skorušine, z ktorej klesá do údolia Oravice. Svahy hrebeňa hlavne v nižších častiach sú zbrázdené korytami jarkov a potôčikov. Pekné smrekové lesy pokrývajú značnú časť pohoria, avšak na hrebeni sa striedajú s peknými malebnými hoľami. Hlavný hrebeň možno pohodlne prejsť za jeden deň. Sprístupnený je zo severnej a južnej strany niekoľkými turistickými chodníkmi. Dôležitými turistickými centrami gravitujúcimi ku Skorušinským vrchom sú Oravice, Trstená a Tvrdošín.

Oravská vrchovina, ktorú od Skorušinských vrchov oddeľuje Studená dolina, dosahuje nadmorskú výšku okolo 100 m. Zbrázdení je množstvom dolín, ktoré oddeľujú nízke hrebene – čiastočne zalesnené alebo pokryté lúkami a pasienkami. Táto časť Oravy je veľmi prekrásna. Z väčšej časti sa však pre svoju malú nadmorskú výšku využíva na intenzívne poľnohospodárstvo. Zvlášť príťažlivá je malá náhorná plošina Svorad na rozhraní chotárov Veľkého Borového a Malatinej. Nepriepustné podložie tu spôsobuje miestami zamokrenie. Veniec susedných zalesnených Chočských vrchov a vyčnievajúcich štítov Roháčov dodávajú tomuto kraju osobitý pôvab. Na plošine sa nachádzajú aj krasové javy.

Nad obcou Vyšný Kubín sa vypínajú dva mohutné skalné útvary – Tupá a Ostrá skala, chránený prírodný výtvor, z ktorých vrcholov je krásny výhľad na celú dolnú Oravu, ba i ďaleko za jej hranice. Pre Oravu je charakteristický vysoký úhrn zrážok, ktorý spolu s malým výparom a geologickým podložím môže spôsobiť aj na turistických chodníkoch rozbahnenie terénu. Týka sa to hlavne Oravských Beskýd. Aj keď nadmorské výšky hrebeňov a vrchov opisovanej oblasti nie sú veľké, predsa výhľady z nich potešia i tých najnáročnejších. Pilsko s Babou Horou svojou polohu umožňujú nahliadnuť do hornatej krajiny južného Poľska, posiatej roztratenými domami a samotami, ale i do takmer celej Hornej Oravy so svojimi dolinami, lesmi a poľami. Z otvoreného hrebeňa Kubínskej hole vidieť ako na dlani časť Oravskej kotliny, dolnú Oravu a samozrejme nepreberné množstvo vrchov Malej a Veľkej Fatry, Chočských vrchov, Roháčov i Nízkych Tatier. Skorušinské vrchy poskytujú detailnejší pohľad na Roháče s celým podhorím a v diaľke na Oravské Beskydy s Poľskom a kopcovitý okraj Oravy.

Viac: http://referaty-seminarky.sk/orava-1/

609
Pohľad na východ od Piľska pri Sihelnom.
Kopec vzadu je najsevernejší bod Slovenska.
Foto: rs

http://referaty-seminarky.sk