Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ostrôžky
zdroj: http://sk.wikipedia.org
pridané: 5.11.2013

Ostrôžky sú horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria. Ostrôžky budujú vulkanické horniny a ich pyroklastiká, na severovýchodnej strane granodiority jadrového pásma. Podobne ako ostatné celky Slovenského stredohoria aj Ostrôžky vznikli v priebehu neogénu v dôsledku rozsiahlej sopečnej činnosti. Majú stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek.

Vrchovinový reliéf sopečného pohoria Ostrôžky má charakter náhornej planiny naklonenej mierne na juh, ktorú hlboko zarezané doliny konsekvetných tokov rozčlenili na menšie celky[2]. Medzi Tisovníkom a Madačkou prebieha rázsocha Páleniska (769 m n. m.), medzi Madačkou a Tuhárskym potokom je rázsocha Braliec (817 m n. m.), medzi Tuhárskym a Budinským potokom je rázsocha Jasenia (771 m n. m.) a medzi Budinským a Krivánskym potokom je rázsocha Uhliarska (647 m n. m.). Ostrôžky okrem najsevernejšej časti zasahujú celé do Novohradu. Hranica medzi Novohradom a Zvolenskou stolicou prebiehala po hlavnom hrebeni Ostrôžok (Pľutov vrch (741 m n. m.), Šrobka (525 m n. m.), atď.). Najvyšší vrch Ostrôžok je Ostrôžka (877 m n. m.). Najvyšším bodom Ostrôžok na území Novohradu je Javor (821 m n. m.).

Analýza riečnej siete poukazuje na niekdajšie intenzívne zlomové pohyby. Pohorie Ostrôžky je bohaté na pozostatky sopečnej činnosti (Budinská skala, Kamenné vráta). V Tuhári sa nachádza jediný mramorový lom na Slovensku.

Ostrôžky patria zväčša k oblasti mierne teplej horskej klímy. Hydrograficky zväčša patria k povodiu Ipľa. Pohorie pre svoj zväčša plošinný ráz poskytuje relatívne vhodné podmienky na poľnohospodársku činnosť.

Viac: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ostr%C3%B4%C5%BEky

Ostrôžky