Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Retro 2006: Ploská v januári (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
21.11.2020

Nádherný lyžiarsky výstup na fatranskú dominantu. Štartujeme predpoludním z Vyšných Revúc. Tu nechávame auto pred krčmou. Na začiatku stúpania zapíname lyže a ide sa na vec. Prvé stovky metrov sú z celej trasy najstrmšie. Staré tulenie pásy majú čo robiť aby držali. Rýchlo naberáme výšku.

Stúpanie na Mogury

Neskôr sa našťastie stúpanie zmierňuje. Objavujú sa prvé výhľady. Cesta nás vedie výmladkovým bukovým lesom, v zime je vidieť cez koruny. Objavuje sa nádherný výhľad na Rakytov a Revúcku dolinu. Prvá prestávka.

Je typické zimné inverzné počasie. Teplota s rastúcou výškou stúpa, je tesne pod nulou. Prichádzame na lúky pod Mogurami. Tu sú už výhľady vyslovene rozprávkové. Na Mogurách je ticho a pusto. Salaš je v zime bez ľudí. Kocháme sa panorámou hlavného fatranského hrebeňa – od Krížnej cez Ostredok a Suchý, ďalej Ploská, Čierny kameň, Rakytov. Južný obzor uzatvára dlhý hrebeň medzi Krížnou a Zvolenom nad Donovalmi.

Popod Čierny kameň

Je stále teplejšie. Vetrovky idú do batohov. Stúpame len v svetroch. Zatiaľ sme sami, početné lyžiarske stopy však svedčia o častých návštevách. Stúpame do sedla Ploskej. Je to záveterná strana kopca, sneh je nafúkaný v značnej výške.

Po príchode do sedla sa to však mení. Hrana kopca je miestami vyfúkaná takmer na trávu. Otvára sa nám výhľad na sever do Ľubochnianskej doliny. Nádhera. Zaujímavý je pohľad na kotly v severnom svahu Ploskej. Tu je krásne vidieť niekoľko odtrhnutých lavín. Pekný je aj výhľad k Malej Fatre.

Ploská

Zo sedla Ploskej ešte asi pol hodiny a sme hore. Na Ploskej zvyčajne dosť fúka, dnes je pomerne kľudne. Výhľady sú neskutočné. Teraz sa nám otvoril aj západný obzor s Borišovom, turčianskymi dolinami a lúčanskou Malou Fatrou.

Zjazd

Chystáme sa na zjazd do Revúc. Keďže som mizerný lyžiar, rozhodujem sa pásy z lyží neodopnúť a zlyžovať dolu na nich – fungujú ako účinná brzda. Majú svoje roky, takže ich nie je škoda. Táto metóda funguje na jednotka, do sedla Ploskej si to môžem pustiť takmer kolmo dolu svahom.

Stretávame aj ďalších turistov. Čas už slušne pokročil, slniečko sa začína skláňať k obzoru. Sneh chytá mierne žltkastý nádych – veľmi pekné. Ticho je dokonalé, ruší ho len občasné lietadlo. Na Mogurách si ešte vychutnávame pohľady do dolín.

Záver

Zjazd z Mogúr je dobrodružstvo. Sneh je síce prachový, ale zlí lyžiari ako sme my si strnú cestu vychutnať veľmi nemôžu. Najmä záver tesne nad Revúcami je riadny hazard. Pre istotu skladám lyže a pár sto metrov si ich radšej nesiem pekne na pleci.

V dedine už po slnečných lúčoch niet ani stopy. Rýchlo sa stmieva. Aj zima je čoraz väčšia. Nie ako cez deň hore na kopci. Ešte uvažujeme o návšteve ikonickej revúckej krčmy, ale nakoniec to nechávame na inokedy. Sadáme do auta a smerujeme domov do Ružomberka.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/ETJCjDUexVM6zUiUA


Pohľad na hlavvný veľkofatranský hrebeň s Krížnou a Ostredkom
Zväčšiť obrázok

rs