Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Považský Inovec
zdroj: Liptovské múzeum, Ružomberok
pridané: 31.5.2005

Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi, ktorej dominuje najvyšší vrch Inovec (1042). Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec (Inovec 1042), Nízky Inovec (Bezovec 743), Krahulčie vrchy (Marhát 748) a Inovecké predhorie (bez výrazných vrcholov, na východ od Beckova 550 m.n.m.).

Je chránený krajinný celok v Fatransko-tatranskej oblasti, vyhlásený v roku 1988. Na sever ho ohraničuje Považské podolie, na severovýchod Strážovské vrchy, na východ, juh a západ Podunajská pahorkatina. Zaberá plochu asi 600 km2. Pohorie vrcholí v severnej časti Inovcom 1402 m n. m.

Na geologickej stavbe Považského  Inovcu sa zúčastňujú hlave svory a ruly, ktoré tvoria severnú a strednú časť pohoria. Popri týchto horninách sa vyskytujú ešte migmatity, fylonity a amfibolity. V južnej časti pohoria reprezentujú kryštalinikum granodiority, ktoré vystupujú na niekoľkých miestach spod mezozoického obalu. Koncom paleozoika sa na kryštalické jadro a suchozemské sedimenty, zachované v severozápadnej časti pohoria. V druhohorách sa tu opäť rozkladal morský bazén, v ktorom sa ukladali súvrstvia spodnotriasových kremencov a bridlíc, vystriedané rôznymi druhmi vápencov, dolomitov, bridlíc s vložkami slieňov. V kriedovom období bolo územie vyzdvihnuté a došlo k vyvrásneniu morských sedimentov, v neogéne sa pohorie niekoľkokrát zarovnalo a etapovite vyzdvihlo pozdĺž zlomových porúch, tak že predstavuje zložitú hrasťovú štruktúru.

Kryštalikum sa prejavuje hladkým vyrovnaným reliéfom. Na odolné kremence, vápence a dolomity sa viažu výrazné ostré formy v podobe tvrdošov, príkrovových skalných stien, stupňov a bralnatých strání. Pekné príklady možno vidieť v oblasti Krahulčích vrchov, Marhátu, Podhradia a pri Beckove. V strednej časti pohoria je Bezovec (743 m n. m.), v južnejších častiach túto výšku presahuje iba Marhát o 15 m. Táto časť sa vyznačuje ako Vysoký Inovec, západne a južne od neho je Nízky Inovec, tretiu časť vysunutú nad Nitrianskou pahorkatinou tvoria Krahulčie vrchy a znížený výbežok pahorkatinného reliéfu smerom k Hlohovcu Inovecké predhorie. V pohorí prevláda mierne až stredne rezaný reliéf  s relatívnymi výškami 101 – 310 m. Na menej odolných horninách vznikli eróziu depresie a kotliny. Vo vnútri pohoria ležia kotliny Starej a Novej Lehoty, na okrajoch depresie s obcami Selec a Podhradie. Na kryhách mezozoitských vápencov sú slabo vyvinuté krasové formy.

Z jaskýň je známa Čertova pec s archeologickými nálezmi.

Sokolie skaly (viď obr.) - malé krasové územie zaberá časť Krahulčích vrchov v Považskom Inovci. Zaujímavé skalné útvary na ktorých sú cvičné horolezecké terény. Z chodníka vedúceho okrajom skál sú občasné výhľady na hrad Tematín, vrch Bezovec a do údolia potoka Striebornica. Prístup: Z Moravian nad Váhom sa dá dostať po asfaltke vedúcej Moravianskou dolinou autom až k rekreačnému stredisku Výtoky (260), potom zelenou značkou asi 45 minút na Krahulčie vrchy.

Liptovské múzeum, Ružomberok