Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Mangánové ložisko Kišovce - Švábovce
zdroj: GIS for geological survey data and geostatistical model of the Kišovce-Švábovce Mn deposit, Ladislav Vizi, Gejza M. Timčák, Peter Blišťan, abstrakt
pridané: 11.6.2005

Kišovce - Švábovce je ložisko Mn rúd, lokalizované vo východoslovenskej oblasti neďaleko Popradu. V súčasnosti sa nevyužíva. Banská činnosť začala v 2. polovici 19. storočia a bola zakončená v r. 1971 kvôli nízkemu dopytu, vysokým ťažobným nákladom a nízkej predajnej cene rudy. Rudné minerály ložiska sú manganochrozit (rodochrozit, manganokalcit) a manganit. Obnovený záujem o lokalitu viedol k znovuzhodnoteniu údajov o kvalite a množstve zrudnenia.

Ložisko sedimentárneho pôvodu je horizontálne rozdelené do nasledovných častí: Prímovce, Švábovce, Kišovce a časť sa tiahne až k Levočským vrchom. Skládá sa z troch vertikálne samostatných častí.

História

Oblasť s mangánovým zrudnením leží v preliačine pod Vysokými Tatrami a tiahne sa SZ od mesta Poprad. Ložisko sa začalo ťažiť v 19. storočí v oblasti Šváboviec, Kišoviec a Hozelca. Spočiatku boli mangánové polohy blízko povrchu, takže sa ťažilo povrchovo. Na začiatku 20. storočia boli tieto časti ložiska vyčerpané, preto sa začalo ťažiť podpovrchovo. V priebehu 1. svetovej vojny sa začalo využívať aj ložisko Švábovce. Avšak do dnešných čias sa zachovala dokumentácia o množstve vyťaženej rudy len z obdobia po druhej svetovej vojne. Ťažba bola veľmi inetnzívna hlavne do roku 1956, potom začal záujem o Mn rudu klesať. V rokoch 1956 až 1961 mala ťažba naďalej slabnúci trend hlavne v závislosti od stále stúpajúcich nákladov. Neskôr náklady výrazne prerástli predajnú cenu suroviny a ťažba bola zastavená úplne. Od roku 1971 sa v oblasti Mn ruda priemyselne nedobýva.

Opis ložiska

Ložisko je uložené horizontálne v smere východ - západ a má značné rozmery. Vrchné polohy ložiska sú pravidelne uložené, nižšie polohy majú nepravidelnejší vývoj. Študovaná poloha má hrúbku 0,05 - 0,4m a má 8 - 11% obsah Mn.

Hlavná časť ložiska je odkrytá v južnej časti, ďalší odkryv je obrátený na juh. Horná časť ložiska má vertikálne rozpätie 40 až 80 metrov. Spodná časť ložiska sa nachádza 40 až 50m pod vrchnou časťou. Jeho hrúbka je len 0,2 m a bolo zistené niekoľkými vrtmi a sondami.

Prímovce

Ložisko sa nachádza v severovýchodnej časti Šváboviec a má rozlohu 0,4 km2. Odkryté je na južnom okraji. Ložisko má takmer horizontálnu polohu a má úklon 10 až 15 stupňov k severovýchodu. Hlavná časť ložiska je vhĺbke 22 až 60 m.

Švábovce

Skladá sa z dvoch banských polí - Švábovce (SV časť) a stred (S časť), ktoré sú tektonicky oddelené zlomom Kišovce. Hĺbka ložiska v Švábovciach je okolo 40 m. Východný okraj je ohraničený zlomom Príbovce, severný zlomom Kišovce, južný okraj je ohraničený odkryvom ložiska a západný okraj je určený zlomom Hozelec.

Stredná oblasť má tvar rôznobežníka a je ohraničený zomom Švábovce na J a Kišovce na S. Na západe je dlhé 400m, na východe 80m. Hlavné ložisko sa v strednej časti nachádza v hĺbke 40 - 50m, v západnej časti je v hĺbke 150. Švábovské rudné pole siaha na juh až po zlom Švábovce.

Kišovce

Na JZ je ohraničené zlomom Kišovce, na JV východným ložiskom. Na  severe a západe je ohraničené zlomami.

Levočské vrchy

Toto ložisko je sformované v následnosti na ložisko Kišovce.

GIS for geological survey data and geostatistical model of the Kišovce-Švábovce Mn deposit, Ladislav Vizi, Gejza M. Timčák, Peter Blišťan, abstrakt