Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Slovenský raj
 zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 21.6.2005

Slovenský raj je pohorím pruhu Slovenského rudohoria, ohraničeným na Z Nízkymi Tatrami, na S Hornádskou kotlinou a na J a V Slovenským rudohon'm a Muránskou planinou.

Geologicky zaberá časť severogemeridnej synklinály. Buduje ho mohutné triasové súvrstvie gemeridnej jednotky. Z hornín sú zastúpené hlavne strednotriasové vápence a dolomity. Ďalej tu vystupujú verfénske bridlice a ílovité vápence, tvoriace podložie krasu. Slovenský raj má podobnú stavbu ako Slovenský kras. Zvrásnením mezozoických súvrství sa utvorili antiklinálne a synklinálne štruktúry vejárovitého charakteru, zväčša v smere JZ - SV. Mocné vápencové a dolomitové súvrstvia sa zachovali práve v synklinálnych pruhoch a podliehajú krasovateniu. Slovenským rajom prechádza aj niekoľko významných tektonických porúch, ako je napr. pokračovanie muránskej línie v Z okraji planiny. V niektorých úsekoch aj ohraničenie pohoria je výrazné práve v dôsledku zlomových línií.

V dôsledku vyzdvihnutia územia a poklesu erozívnej bázy riek bolo pôvodne rozsiahle územie krasových planín deštruované na plošne menej rozsiahle planiny (napr. Glac, Geravy a pod.). Zaujímavý je vertikálny profil planín, kde striedanie polôh viacerých druhov vápencov a dolomitov rozdielnej odolnosti spôsobuje nápadnú stupňovitosť skalných strání. Všetkými typickými znakmi planín sa vyznačujú planiny Skala a Pelc. Na povrchu planín sú vyvinuté typické formy krasu: škrapy, krasové jamy, úvaly, humy a pod. V stredných a dolných úsekoch vodných tokov v karbonatických horninách vznikajú úzke tiesňavové doliny s vodopádmi, po okrajoch s prejavmi krasovatenia. Z významnejších dolín možno spomenúť doliny Kyseľa, Veľkého a Malého Sokola, Prielom Hornádu a pod. Z podzemných krasových foriem, ktorých je tu niekoľko desiatok, najznámejšie sú Medvedia jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa a rozsiahly krasový systém Stratenskej jaskyne. Vyvieračky a krasové pramene sú sústredené po obvode krasových planín, z nich oddávna je známy periodický prameň pod Havraňou skalou.

Slovenský raj bol prvou vyhlásenou CHKO na Slovensku (1964, 14 188 ha). Osobitosťou tejto oblasti je sieť tiesňavových dolín deliacich karbonátový komplex. Hĺbka dolín dosahuje miestami až 200 metrov. Tiesňavové doliny s horskými potokmi, dravo prekonávajúce skalné prahy, utvárajú systém kaskád a vodopádov. Tento morfologický fenomén patrí medzi základné črty krajiny Slovenského raja. Medzi najvýznamnejšie javy možno nesporne zaradiť Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Sprístupnenie hodnôt CHKO sa vykonalo vybudovaním náučných chodníkov.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972