Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Všeobecná charakteristika zlata
zdroj: www.zlatokopi.host.sk
pridané: 14.7.2005

Rýdze zlato je v prírode len málokedy čisté, väcšinou obsahuje prímes Ag a iných prvkov. Zlato a striebro tvoria neobmedzené pevné roztoky, ktoré sa v podobe zlata (Ag 0 - 30 %), elektra (Ag 30 - 70 %), küstelitu (Ag 70 - 90 %) a striebra vyskytujú v ložiskách najrozmanitejších genetických typov. Zriedkavejšie zlato obsahuje Cu a Hg (do 20% hm. %), Pd (porpezit), Pt (do 10 hm. %) a iné. Výnimočne boli v zlate zistené vyššie obsahy Ir (iraurit) a Rh (rhodit).

Morfologické typy

Zlato kryštalizuje v kubickej sústave. Pekne vyvinuté kryštály tvorí len vzácne, zpravidla sú nedokonalé, majú pokrivené plochy a zaoblené hrany a rohy. Kryštály zlata predstavujú kubooktaédre, väcšinou s prevládajúcimi hranami oktaédrov. Kryštály sú často sploštené podla osi Z. Ostatné formy kryštálov tvotia tetragontrioktaédre, rombododekaédre a tetrahexaédre. Kubooktaédre často tvoria zrasty 2 - 3 jedincov. Často sa vyskytujú dvojčatné zrasty podla spinelového zákona. Nepravidelný plieškovitý a drôtikovitý tvar je výsledkom sploštenia alebo jednosmerného natiahnutia oktaédra. Všeobecne sa zlato väcšinou vyskytuje v nepravidelných zrnitých, plieškovitých či drôtikovitých agregátoch. Časté sú dendritické, kríčkovité, machovité a hubovité agregáty, inokedy je tiež jemne dispergované alebo koloidné. V náplavoch sa vyskytuje vo forme nepravidelných sploštených zŕn, šupiniek a výnimočne väcších hrudiek (nuggetov).

Niektoré morfologické typy zlata z náplavov blízko primárneho výskytu: (elektrónový riadkovací mikroskop, veľkost 0,5 - 1 mm)

1, 2, 3, 4, - neopracované drôtikovité zlatinky
5, 9, 14, - papradovité tvary zlatiniek
6, 15, - náznaky nedokonalých kryštálov
7, 11, - hubobité a špongiovité zlatinky
8, - deformovaný pliešok
10, - odtlačky po kryštáloch kremeňa
12, - zlato prerastené s kreneňom
13, - guľovitý tvar

Fyzikálno - optické vlastnosti

Farba

Zlato vysokej rýdzosti má v mikroskope sýtožltú farbu, ktorá sa s pribúdaním izomorfných obsahov Ag mení na svetložltú az krémovožltú (küstelit). Hg zlato sa farbou neodlišuje od zlata zodpovedajúcej rýdzosti. Naproti tomu Sb zlato s obsahom Ni má netypickú červenkastú farbu.

Odraznosť (R)

Zlato má vo viditeľnej časti spektra anomálny strmý charakter disperzie. Charakteristickou zvláštnosťou zlata vysokej rýdzosti (> 90 % Au) je nepatrné zvýšenie R na hranici s UV oblasťou spektra (okolo 420 nm). Takmer v celej viditeľnej oblasti spektra, ale hlavne v zelenej (okolo 480 - 500 nm) sa odraznosť prudko zvyšuje, kým v červenej oblasti spektra sa hodnota R mení len nepatrne. Spektrum odraznosti elektra so zvyšovaním obsahu Ag má charakter krivky podobný krivke zlata a zaberá prechodné postavenie medzi krivkou zlata a striebra. Hg elektrum sa v mikroskope od zlata nedá odlíšiť, ale v priebehu disperzných kriviek (najmä v žltej a červenej oblasti spektra) možno pozorovať ich veľmi mierne zvyšovanie.

Mikrotvrdosť (VHN)

S rastom obsahu Ag v zlate od 0 do cca 30 hm. % rastie priemerná hodnota VHN takmer lineárne (50 - 80). Elektrum a küstelit majú najvyššie hodnoty VHN (62 - 85). Zistilo sa, ze VHN Hg elektra je nizšia ako elektra rovnakej rýdzosti bez Hg (53 - 59). Používanie závislosti VHN od obsahu Ag na určovanie rýdzosti zlata je v súčasnosti spochybňované, lebo táto závislosť okrem inhomogenity rozmiestnenia Ag, resp. iných stopových prvkov v zlate (Sb, Bi, Cu, Ni, Te, Hg) komplikujú ďalšie faktory, ako je veľkosť zŕn, deformácia a rekryštalizácia zlata, bloková a mozaiková subštruktúra zlatiniek, plasticita, pórovitosť, ale aj mechanické vplyvy brúsenia a leštenia.

Inhomogenita

Osobitná asymetrická zonálnosť, sa prejavuje ostrými hranicami zrn, pričom sa zóny podstatnejšie odlišujú obsahom Ag. To celkom nezodpovedá predstavám o prítomnosti štruktúr podobných štruktúram rozpadu pevných roztokov a o úplnej izomorfii Au a Ag v prírodných podmienkach. Predpokladá sa, že vznik inhomogenity - zonálnosti takéhoto typu môžu ovplyvňovať jednak procesy rastu (zóny dorastania), ale aj pokryštalizačná difúzia Ag. Nizšiu rýdzosť niektorých zlatiniek, ktorá sa prejavuje v podobe periférnych lemov, obohatených o Ag, možno vysvetliť vplyvom relatívneho zvyšovania aktivity Ag na úkor aktivity Au v závere mineralizačného procesu (B. Štiavnica). Pri tomto procese okrem iných sulfidov vzniklo aj striebro, elektrum a viaceré minerály Ag.

Hlavné ložiskové typy

Vzácne sa zlato vyskytuje v pegmatitoch s wolframitom a v Au-pegmatitoch, kde zrastá s krystalmi scheelitu. V menšej miere sa spolu so scheelitom a teluridmi Bi vyskytuje v kontaktných skarnoch.

Vo velmi širokej skupine hydrotermálnych ložiskových typov zlata, vrátane metamorfovaných, je možné vyčleniť niekolko veľkých skupín. Veľké ložiská zlata sú vo vulkanicko-plutonickej formácii typov „greenstone belt". Významný typ reprezentujú metamorfogénne ložiská, kde Au bolo regenerované z hornín alebo pôvodných ložísk a migrovalo vo forme hydrotermálnych a metamorfných roztokov. Dôsledkom toho môže byť rozptýlenie, alebo naopak nahromadenie zlata vo vhodných podmienkach (Kašperské Hory, CZ).

Vo svete je veľmi rozšírený typ zlatonosných kremenných žíl a žilníkov, v oblastiach intermediárnych až bázických intruzív (Jílové, CZ). Častý je tiež typ kremenných zlatonosných žíl v kombinácii s Sb zrudnením, ale spravidla bez minerálov Te, Bi, W a Mo (Magurka, N. Tatry). Veľká skupina hypoabysálnych ložísk Au neobsahuje ani paragenézu minerálov Te, Bi, W a Mo ani antimonit, ale prevažuje prítomnosť sulfidov (Roudný, Křepice, CZ). Ojedinele sa zlato vyskytuje vo väzbe na magmatizmus kyslých granitov, kde sprevádza minerály Sn-W (± Mo, Bi).

Mnohé zrudnenia sú viazané na vulkanicko-plutonické komplexy kyslého až intermediárneho magmatizmu mladých pásmových pohorí (andezity, dacity, ryolity, bazalty). Zlato vystupuje prevažne ako elektrum, pričom rýdze zlato je sekundárnym produktom. Mineralizácia Au - Ag na ložiskách Cu - Pb - Zn (bez teluridov) je zastúpená v stredoslovenských neovulkanitoch (v štiavnicko-hodrušskom rudnom obvode a v Kremnici). Prítomné elektrum je submikroskopické v sulfidoch (pyrit) alebo viditeľné vo forme plieškov a šupiniek v kremeni. Mineralizácia Au - Ag s teluridmi Au, Ag a Bi je najvýznamnejšia na ložisku Cripple Creek v Skalistých horách.

Najvýznamnejšie detritické loziská sú v zlatonosných metakonglomerátoch v oblasti Witwatersrand (Južná Afrika). Primárne ložiská sú takmer vždy sprevádzané aluviálnymi akumuláciami. Ložísk tohto typu je nespočetné množstvo. Na Slovensku sa zlato ryžovalo napr. na Dunaji, v Zlatníkoch, Chvojnici, atď.

Literatúra:
Bernard a kol., 1992: Encyklopedický přehled minerálu. Academie, Praha
Háber, Jeleň a Kašpar, 1995: Fyzikálno-optické vlastnosti pevných roztokov Au a Ag. Mineralia Slovaca 27.

zlatokopi.host.sk