Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Banská Štiavnica - ložiskové pomery
zdroj:
www.mujweb.cz/www/stiavnica
pridané:
18.7.2005

Hydrotermálne rudné žily v oblasti B.Štiavnice sú súčasťou štiavnicko-hodrušského rudného obvodu so šírkou 10 km a dĺžkou asi 14 km. Celý rudný obvod sa rozdeľuje na štiavnický (východný) a hodrušsko-vyhniansky. Na rozhraní oboch obvdov sa vyčleňovalo tzv. hluché pásmo so žilami s polymetalickou mineralizáciou štiavnického typu, s najdôležitejšou žilou Rozália.Žily sú bansky otvorené do hĺbky 300-600 m.

Štiavnické žily patria do etapy polymetalického Pb-Zn-Cu-Ag-zrudnenia v stredoslovenských neovulkanitoch.Absolútny vek zrudnenia spadá do obdobia 16-10,8 mil.rokov.Zrudnenie na žilách je rozložené nepravidelne, koncentruje sa v rudných stĺpoch, oddelených často znač-nými úsekmi s jalovou výplňou. Prevládajúcim typom textúry žiloviny je brekciovitá, v menšej miere je zastúpená aj kokardovitá, páskovaná a drúzová.


mapka rudných žíl

Mineralizácia na rudných žilách mala zložitý polyascendentný charakter s prejavmi intermineralizačnej tektoniky. V súčasnosti sa vyčleňuje šesť hlavných prínosových period:

(1) prvú periodu vo vrchných častiach žíl tvorí rodonit, v hlbších častiach "cinopel" alebo kremeň.

(2) druhá perioda (rudonosná) prevláda hlavne v západnej časti obvodu, pričom z rudných minerálov prevláda galenit a sfalerit nad chalkopyritom. Jalovinou je hlavne kremeň.

(3) tretia perioda má podradnejšie zastúpenie na žilách , pričom ju tvorí najmä kremeň s malým množstvom sulfidov.

(4) štvrtá perioda (rudonosná) je najdôležitejšou. Vo vrchných častiach žíl má kremenno-karbonátový vývoj spravidla s nízkym obsahom rudných minerálov, v stredných častiach má polymetalický vývoj s prevahou galenitu a sfaleritu nad chalkopyritom, kým v hlbších častiach žíl úplne prevláda chalkopyrit.

(5) piata perioda má obdobný charakter ako tretia, s hĺbkou sa v nej zvyšuje obsah hematitu.

(6) šiestu periodu tvoria vo vrchných častiach kremeň a baryt, v hlbších častiach sú hojnejšie zastúpené karbonáty. Z rudných minerálov je lokálne hojnejší galenit a svetlý sfalerit.

Výskyt polymetalických metasomatických rúd sa prvýkrát v celom štiavnicko-hodrušskom obvode zistil až v r.1962 v oblasti žily Viliam na III. a V.obzore. Doteraz najväčšie a ekonomicky najvýznamnejšie telesámetasomatických rúd boli na XII.obzore v oblasti šachty Alžbeta. Metasomatické zrudnenie je vekovo zhodné so zrudnením na rudných žilách, jeho absolútny vek je 16-10,8 miliona rokov, ale na jeho tvorbe sa zúčastnila iba jediná prínosová perioda (4.perioda).

Žila Grunner

najvýchodnejšia žila v štiavnickom rudnom obvode. Dosahuje dlžku až 5 km a mocnosť 1,5-13m. Maximálnu mocnosť 20-25m dosahovala pri šachte František, kde bola aj najbohatšia.Zaraďovala sa k žilám s drahokovnou mineralizáciou.Žilovina bola v sev.časti na hlavnej žile kremitá a karbonátová, s hojným pyritom a markazitom a Ag-minerálmi, na podložnej žile s polymetalickou mineralizáciou.V južnej časti bola kremitá žilovina s pyritom a chalkopyritom, bohatá na zlato. Ag-minerály boli nepravidelne rozptýlené v žilovine. Prevládal stefanit, menej hojný bol argentit, polybazit a rýdze striebro.   

Obsah Au sa viazal na Ag-minerály, v hlbke sa uplatňovalo len polymetalické zrudnenie. Zvlášť pestrá paleta sekundárnych minerálov vznikla účinkom teplého prameňa na hĺbkových obzoroch. Ešte v 50-tych a 60-tych rokoch 20.storočia sa ťažili na žile polymetalické rudy, po zatopení Františkovej šachty je žila neprístupná.

Žila Štefan

Pomerne krátka žila, vyvinutá v blízkosti žily Grunner.Patrila k najbohatším strieborným žilám v B.Štiavnici. Skladala sa z piatich žiliek s mocnosťou 15-20cm s kremitou a karbonátovou výplňou. Z Ag-minerálov prevládal v južnej časti argentit, v severnej stefanit. Hojným sprievodným minerálom Ag-rúd bol pyrit. V hlbke boli Ag-rudy nahrádzané galenitom a sfaleritom. Ťažba na žile skončila r.1850.

Žila Špitaler

Najväčšia štiavnická žila vyvinutá asi 400m Z od žily Ján, sledovateľná v dĺžke asi 14km. Tvorí mohutný žilník s viacerými nadložnými a podložnými žilami. Jej východ so starými dobývkami možno sledovať nad mestom na vrchu Glanzenberg. V južnej časti žily sa vyskytovali bohaté Ag-rudy, v severnej časti len obyčajné sulfidy. Intenzívne sa ťažila v období prvej republiky, keď boli otvorené bohaté úseky slepou šachtou Emil.

Žila Bieber

Je po žile Špitaler jednou z najdlhších žíl v B.Štiavnici. Je vyvinutá cca 500m západne od žily Špitaler v dacite. Mocnosť žily je premenlivá, miestami dosahuje až 40m. Žilná výplň v SV časti je kremitá s cinoplom a Pb-Zn a Cu-sulfidmi, chudobná na Ag, v JZ časti je kremenno-karbonátová, bohatá na Ag-rudy. Rozhranie medzi oboma typmi zrudnenia prebieha cez šachtu Klinger. Najbohatšie Ag-rudy sa nachádzali južne od šachty Klinger, v okolí šachty Amália.   

Žila Terézia

Je najzápadnejšia z hlavných štiavnických žíl. Jej vzdialenosť od žily Bieber je premenlivá a s hĺbkou sa smerom k severu zväčšuje. Jej priebeh možno sledovať v dĺžke asi 5 km a jej východy sú sledovateľné na východných svahoch Tanádu a Paradajsu.Bola pravde-podobne prvou dobývanou žilou v B.Štiavnici. Po celej svojej dlžke bola intenzívne povrchovo aj hlbkovo ťažená, takže dnes na mieste jej východov ostali len rozsiahle staré dobývky a haldy, ktoré sa tiahnu od Ferdinand štôlne k Šobovu, medzi opustenými šachtami Mohrer a Terezia a odtiaľ južným smerom na Krexengrund štôlňu.

V 20.storočí bola žila prístupná a ťažená na Maximilián šachte a v severnej časti vo Ferdinand štôlni. Takmer po celej svojej dlžke prebieha v pyroxenickom andezite. Pyroxenický andezit je masívna porfyrická hornina zelenkastej, až zelenočiernej farby. V oblasti Ferdinand štôlne prebiehala v kremitom diorite. Žilná výplň je podobná žilovine žily Špitáler. Je prevažne kremitá s hojným cinoplom. Južné časti žily boli bohaté na Ag-rudy, severné a hlbšie mali polymetalickú mineralizáciu. V poslednom období boli spolu so žilou Bieber hlavným objektom ťažby.

mujweb.cz/www/stiavnica