ALUNOGÉN - tvorí mäkké, silne porózne, krémovožlté povlaky a kvapľovité, jemne vláknité biele agregáty na stenách banských diel na podložnej žile Grunner.
AMETYST - častý v drúzových dutinách viacerých žíl. Kryštály sú často dokonale vyvinuté, dlhostĺpčekovité, ukončené pyramidálnymi plochami, dosahujú až 7-10 cm, sýtomodrofialovo sfarbené. Novšie nájdené kryštály sú bledofialové. Pre B.Štiavnicu sú zvlášť charakteristické tzv. holubníkové kryštály. Niekedy je ametystovo sfarbené len ukončenie. Zvlášť pekné kryštály sy vyskytovali na žile Špitaler v štôlni Michal a v šachtách Michal a Ondrej. Svetlosfar-bené na žilách Terézia, Štefan a Ochsenkopf.
ANGLEZIT - zriedkavý až vzácny, v pekných kryštáloch spolu s ceruzitom.
ANKERIT - zriedkavý, vo forme malých skrivených romboedrických kryštálov a kôr na ametyste a kremeni.
ANTIMONIT - zriedkavý, bol prítomný ako ihličkovité alebo kopijovité kryštály, vytváral vláskovité a kríčkovité agregáty v drúzových dutinách na žile Štefan a v štôlni Michal. Novšie sa našiel v malom množstve vo forme povlakov na žile Grunner.
ARAGONIT - zriedkavý, biele ihličkovité a snopcovité agregáty prevažne paramorfované kalcitom. Veľké stlpčevité kryštály paramorfované na kalcit sa vyskytovali na žile Špitaler v štôlni Michal.
ARGENTIT/AKANTIT - v minulosti hojný vo vrchných častiach žíl. Zvlášť hojný bol so stefanitom a polybazitom v severnej časti hlavnej žily Grunner, v južnej časti žily Štefan a v severnej časti žily Ján. Vytváral drobné, ojedinele aj väčšie kryštály olovenosivej až čiernej farby, často deformované a naleptané. Vytváral aj vetvičkovité, stlpčekovité alebo lištovité agregáty a kompaktné obličkovité a hľuznaté kôry. Vo väčšine žíl sa najčastejšie vyskytoval v druzových dutinách na kremeni a kalcite, zriedkavejšie vytváral žilky a hniezda.
ARZENOPYRIT - zriedkavý ako kryštáliky vtrúsené v žilovine alebo ako uzavreniny v iných mineráloch. Spolu s pyritom, argentitom a chalkopyritom bol miestami hojnejší na žile Špitáler.
AZURIT - zriedkavý, zemitý, vo forme povlakov a náletov v oxidačnej zóne spolu s malachitom.
BARYT - bežný, patrí k najmladším minerálom na rudných žilách. Pekné drúzy bezfarebných, mliečnobielych, žltkavých, zelenkavých, červenkavých alebo modravých tenkotabuľkovitých kryštálov sa vyskytujú najmä na žilách Špitáler, Terézia a Grunner. Na iných žilách sa vyskytoval aj hrubozrnný, kusový, šupinkovitý a lístočkovitý.
BORNIT - primárny, zastúpený spolu s chalkozínom v zrnách chalkopyritu vo forme oválnych i nepravidelných zŕn v najhlbšej medenej paragenetickej zóne.
BOURNONIT - veľmi zriedkavý, akcesorický na rudných žilách. Inklúzie v galenite na žile Grunner.
CERUZIT - zriedkavý, tvorí drobné xx spolu s anglezitom a limonitom na galenite a spolu s kalcitom a chalkopyritom na kremennej žilovine.
COFFINIT - mikroskopicky pozorovateľné zhluky veľkosti do 0,1 mm, zistený na XII.obzore šachty Michal v prekope do poľa Juraj medzi žilami Bieber a Terézia.
COPIAPIT - žltkavé výkvety na kremeni spolu s voltaitom na žile Špitáler. Drobnokryštalické nekompaktné agregáty sírovožltej farby, zložené z tabuľkovitých xx sú hojné v dutinách sekundárnych síranov na stenách chodieb na II., III., a IV.obzore šachty František na žile Grunner.
COQUIMBIT - drobnokryštalické, kompaktné, hroznovité a guľovité nátekové agregáty a kôry ametystovofialovej a ružovej farby narastené na iných síranoch, zriedka aj priamo na žilnej výplni. Je súčasťou pestrej paragenézy síranov na žile Grunner na šachte František.
DOLOMIT - zložka mladšej žilnej výplne na všetkých žilách. V drúzach tvorí pekne vyvinuté drobné romboedrické kryštály. Sú bielej, sivej, žltohnedej a červenohnedej farby. Najkrajšie kryštály boli na žile Terézia.
EPIDOT - zriedkavá zložka žiloviny. Drobné zrná sa vyskytujú v tenkých žilkách na XII.obzore v okolí žily Špitáler a Bieber, hniezdovité zhluky sú v žilovine v okolí šachty František.
FLUORIT - zriedkavý. Známy v niekoľkých vzorkách z oblasti Max šachty. Má svetlozelenú farbu, najväčšie kryštály dosahujú až 1,5 cm, na kalcite a pyrite.
GALENIT - hojný, v posledných desaťročiach fungovania štiavnických baní spolu so sfaleritom a chalkopyritom hlavný objekt ťažby, zastúpený na všetkých žilách.Tvorí drobné zhluky v kremeni a polymetalickej žilovine spolu so sfaleritom, chalkopyritom a pyritom, ale aj väčšie hrubozrnné, takmer monominerálne polohy, najmä na žile Špitáler. V drúzových dutinách žíl tvorí pekné kryštály. Prevláda hexaéder a hexaéder v kombinácii s oktaédrom. Ojedinele dosahujú kryštály veľkosť až 5 cm.
HEMATIT - hojný, najčastejšie vo forme jemných šupiniek v drobných zhlukoch roztrúsených v kremeni - hnedočervená odroda "cinopel". Nachádza sa hlavne v hlbších častiach žíl Terézia a Špitáler.
CHALCEDÓN - zriedkavý, vo forme stalaktitových a obličkovitých povlakov, najmä vo vrchných častiach žíl.
CHALKOPYRIT - hojný, spolu s galenitom a sfaleritom bol hlavným objektom ťažby. Je zastúpený na všetkých žilách. V podpovrchových a stredných častiach žíl je podradný. S hĺbkou sa obsah zvyšuje a v najhlbších častiach prevláda. Nachádza sa v podobe malých zhlukov i kusový. Kryštály v drúzach sú niekedy až 4 cm veľké, spravidla nepravidelne vyvinuté, značne deformované, s drsnými plochami.
CHALKOZÍN - vzácny, zistil sa mikroskpicky v podobe modravých zŕn v chalkopyrite.
CHLORITY - bližšie neidentifikované, hrubošupinkovité, tmavozelené. Častejšie vo forme jemných šupiniek vtrúsených v kremeni, ktorému dodávajú zelenkavú farbu - "milz". Vyskytuje sa najmä na žilách Terézia a Špitáler.
KALCIT - kusový, zrnitý, belavej farby, ako základná zložka mladšej žilnej výplne. Často sa vyskytuje v drúzových dutinách takmer všet-kých žíl vo forme pekne vyvinutých rôznych typov romboedrických a skalenoedrických kryštálov. Zriedkavejšie sú krátkostlpčevité a pyramidálne kryštály. Sú jednotlivé alebo združené do snopcovitých, kríčkovitých, guľovitých, ihličkovitých, ružicových a iných agregátov sivobielej, žltobielej, vínovobielej a zelenobielej farby, jedinele aj vodovopriezračné. Kalcit tvorí aj pseudomorfózy po 7-20 cm veľkých kryštáloch aragonitu.
KAOLINIT - miestami zastúpený vo forme žiliek a výplne druzových dutiniek v 4.periode na rudných žilách, ale iba v najhlbšej paragenetickej zóne.
KREMEŇ - hlavný nerudný minerál na všetkých žilách. Má variabilný charakter. Už Scopoli opísal v r.1774 90 farebne i tvarovo odlišných typov kremeňa. Býva masívny až rohovcovitý, jemnozrnný, zriedkavejšie hrubozrnný alebo porózny. Má sivobielu, mliečnobielu až žltobielu, hnedočervenú alebo zelenavú farbu. V dutinách rudných žíl sú časté aj nádherné drúzy prizmatických, až 10 cm veľkých kryštálov, v rôznom stupni priezračných, s častými paralelnými zrastami so vznikom holubníkových kryštálov. Na kryštáloch bývajú povlaky pyritu, kalcitu, dolomitu a chalkopyritu.
MANGANOKALCIT - bežná zložka mladšej žilnej výplne. Na žile Terézia tvoril jemnozrnný ružovkastý manganokalcit spolu s kremeňom až 1 m mocné polohy v žilovine. Zriedkavejší je v drúzach vo forme romboedrických xx a vo forme stlpčekovitých, radiálne lúčovitých, obličkovitých a pologuľovitých agregátov bieložltej, červenavej až mäsovočervenej farby.
MARKAZIT - dosť častý na väčšine žíl v podpovrchových i hlbších partiach, ale oveľa zriedkavejší ako pyrit. Patrí k najmladším minerálom, viaže sa výlučne na 6.periodu mineralizácie. Hojnejší je na žilách s menším obsahom galenitu a chalkopyritu. Najčastejší je vo forme jemnozrnných až masívnych povlakov a kôr, obličkovitých a polguľovitých agregátov s vláknitou až radiálne lúčovitou stavbou. Vytvára pseudomorfózy po argentite, chalkopyrite a baryte.
OPÁL - mliečny alebo len slabo sfarbený na rudných žilách. Novšie sa zistil sklovitopriezračný s prechodmi do mliečneho opálu ako výplň 3-8 mm mocných žiliek na kontakte andezitu s brekciovitými vápencami pri šachte Alžbeta.
ORTOKLAS - malé šedobiele až modravé xx na rudných žilách.
PEARCEIT - čierne tabuľkovité xx, zreteľne ryhované i kusový, podobný polybazitu. Zriedkavý, ako súčasť Ag-rúd.
POLYBAZIT - tenké, lístočkovité až hrubotabuľkovité xx ojedinele až 1,5 cm veľké. Vytvára taktiež kompaktné, kôrovité, lístočkovité až lastúrnaté agregáty v dutinách porózneho kremeňa, často s povlakmi dolomitu. Spolu so stefanitom tvoril hlavnú zložku Ag-rúd. V minulosti bol hojnejší ako súčasť Ag-rúd spolu so striebrom, argentitom, pyrargyritom, stefanitom a hnedožltým sfaleritom na hlavnej žile Grunner, v jej severovýchodnej časti, na žile Ján, v južnej časti žíl Špitaler a Bieber.
PROUSTIT - zriedkavý, drobné šesťboké stlpčevité až ihličkovité xx, nálety a nátekové agregáty zvyčajne spolu s pyrargyritom v druzach na kremeni, chalkopyrite, galenite a sfalerite. Tiež kusový v tenkých žilkách i vtrúsený spolu so stefanitom v kremeni, spolu s tetraedritom a galenitom v baryte na štôlni Michal, spolu s argentitom a stefanitom v kremennej a kalcitovej žilovine na žile Ján.
PYRARGYRIT - zriedkavý, ale hojnejší ako proustit, s ktorým sa zvyčajne na rudných žilách vyskytoval. V malých žilkách býval kusový, v drúzach tvoril nálety a povlaky na baryte a kremeni. Ojedinele sa vyskytovali aj drobné, vzácne až 1,5 cm veľké, prizmatické, šarlátovočervené xx chudobné na plochy.
PYRIT - bežný, zastúpený vo všetkých prínosových periodach a na všetkých žilách. Zvlášť hojný bol v podpovrchových častiach žily Grunner a spolu s markazitom v podpovrchových častiach žíl chudobnejších na galenit a sfalerit. Lokálne je hojnejší aj v hlbších častiach žíl, kde môže prevládať nad chalkopyritom. V drobných zhlukoch a prúžkoch bol častým sprievodným minerálom Ag-rúd na žilách Grunner a Štefan. V drúzach tvorí pekné xx až 3 cm veľké, s prevládajúcim hexaedrickým, pentagonálne dodekaedrickým, menej oktaedrickým habitom so samostatnými kryštálovými tvarmi. Vytvára jednotlivé xx, menšie zhluky i povlaky na baryte a kalcite, sfalerite, ametyste, kremeni a dolomite.
PYROTÍN - veľmi zriedkavý. V prípade výskytu ako kusový, masívny, hnedastej farby, spolu s galenitom a chalkopyritom na kremeni v štôlni Maria Empfängnis.
RODOCHROZIT - pomerne zriedkavý, v drúzach tvorí jednotlivé drobné romboedrické, ojedinele i skalenoedrické xx svetloružovej až mäsovočervenej farby, na kremeni a ametyste spolu s barytom, kalcitom, rodonitom, dolomitom, galenitom, sfaleritom a chalkopy-ritom na žilách Špitáler a Terézia. V podpovrchovej časti žily Terézia tvoril jemnozrnné ružové až ružovočervené zhluky v manga-nokalcite. Na žile Grunner spolu s kalcitom tmel Ag-minerálov.
RODONIT - v minulosti uvádzaný ako zriedkavý minerál na rudných žilách. Novšie bol opísaný zo žily Terézia v štôlni Ferdinand, kde tvorí základnú zložku jaloviny v najstarších prínosových periodach v podpovrchovej časti žily vo vrchnej Pb-Zn paragenetickej zone. Nachádza sa tu v samostatných žilkách až 20 cm mocných, tvorených jemnozrnným až masívnym rodonitom rohovcovitého vzhľadu, sivohnedej farby s premenlivou prímesou kremeňa.
RUMELKA - zriedkavá, pôvodne známa iba zo žily Špitaler. Na žile Terezia sa vyskytla r.1854 ako kusová, jemne i hrubokryštalická, v šachte Segen Gottes v blízkosti Červenej studne. R.1912 sa našla na šachte František vtrúsená spolu so sulfidmi v kremeni a karbonátoch.
SADROVEC - patrí k najmladším minerálom. Drobné stlpčekovité xx i pekne vyvinuté až 10 cm veľké bezfarebné, priesvitné, mliečnobiele, sivobiele, modravé, jednoduché i zdvojčatené xx sa vyskytovali v druzových dutinách, narastené na xx ametystu, kremeňa, kalcitu alebo dolomitu. Vyskytovali sa najmä na hlavnej žile Špitaler v okolí šachty Zigmund.
SFALERIT - hojný, spolu s galenitom a chalkopyritom bol hlavným objektom ťažby. Zastúpený je na všetkých žilách. Staršie generácie mjú tmavšiu hnedú, červenohnedú farbu.Čierny je zstúpený len v najstaršej periode. Najmladšia generácia zastúpená v 6.periode je v rôznom stupni priezračná, svetlej, citronovožltej až olejovozelenej a žltohnedej farby. xx 5-7 cm veľké s prevládajúci tetraedrickým, dodekaedrickým a hexaedrickým habitom a častými dvojčatnými zrastami sa nachádzajú v druzach spolu s xx galenitu, kalcitu, dolomitu, barytu a sideritu.
SCHEELIT - zriedkavý, impregnácie drobných, max. 5-6 mm veľkých zŕn, svetložltkavej farby na väčšine žíl, zastúpený najmä v mladšej časti 4.periody. Relatívne hojnejší v oblasti šachty Michal.
SIDERIT - jemnozrnný až kusový, sivohnedavý až žltohnedavý je spolu s kremeňom a barytom základnou zložkou žiloviny v najmladšej 6.periode, najmä v hlbších častiach žíl. V druzových dutinách je zriedkavý, vo forme drobných romboedrických xx, zoskupených do drobných zhlukov i cvočkovcových agregátov, najmä na žilách Špitaler a Terezia.
STEFANIT - v minulosti hojný vo vrchných častiach hlavnej žily Grunner a žily Štefan, na žile Ján bol prevládajúcim Ag-minerálom, vyskytoval sa aj v južných častiach žíl Špitaler a Bieber, menej na žile Terezia na šachte Maximilian. Vytváral drobné 1-2 mm (max. 15 mm) veľké šesťboké, krátkostlpčekovité xx, oceľovosivej až železnočiernej farby. Najčastejšie vystupoval v kremenných druzach a dutinách porozneho kremeňa. V menších zhlukoch sa vyskytoval v kremitej žilovine na žile Štefan, v kremennej a kalcitovej žilovine na žile Ján.
STRIEBRO - v minulosti časté v podpovrchových častiach väčšiny hlavných žíl. Od r.1820 zriedkavé. Vláskovité, drôtikovité, lístočkovité až tabuľkovité agregáty striebrobielej farby so žltkavým, tombakovohnedým až čiernym nádychom. Drôtikovité agregáty boli zvlášť časté na žilách Štefan a Grunner. Pri zmáhaní starých prác na žile Terezia sa našli r.1854 cca 100m pod povrchom drôtikovité a vláknité agregáty, ktoré sa vyrovnajú kongsbergským.
TETRAEDRIT - zriedkavý, tvorí v drúzach povlaky na chalkopyrite, zložené z dodekaedrických XX, tetraedrické kryštály 1-5 mm veľké v druzach spolu s galenitom, pyritom a krištáľom na žile Terezia v štôlni Ferdinand. Na žile Grunner na šachte Maria sa našiel spolu so zlatom.
TURMALIN - drobné xx, uzavreniny v krištáli.
URANINIT - zriedkavejší ako coffinit, spolu s ktorým sa vyskytuje v dvoch mladších žilách s polymetalickou mineralizáciou na XII.obzore šachty Michal v poli Juraj. Vytvára drobné, nepravidelné zhluky vtrúsené v pyrite, pozorovateľné iba mikroskopicky.
XANTOKON - veľmi zriedkavý. Červené xx max. 0,3 mm veľké sa vyskytli spolu s pyrostilpnitom, pyrargyritom a pyritom na bunkovom kremeni, bez bližšej lokalizácie.
ZLATO - na rudných žilách veľmi zriedkavé, prevažne viazané ako submikroskopická a mikroskopická prímes v sulfidoch, ako uzavreniny v striebre a strieborných rudách. Hojné najmä na žile Špitaler v okolí šachty Michal, v kaolinizovaných častiach žiloviny na žile Grunner na šachte František. V galenite na žile Grunner v okolí šachty Mária sa nachádzalo vo forme oktaedrických kryštálov. Makroskopicky pozorovateľné výskyty boli zriedkavé. Drôtiky a lístočky sa našli na druze kremeňa a sfaleritu na žile Špitaler v štôlni Pacher. Pomerne hojne sa vyskytovalo v okrovitej výplni druz kremeňa na žile Ochsenkopf.
akantit
ametyst
aragonit
baryt
dolomit
fluorit
galenit
chalkopyrit
kalcit
kremeň
markazit
polybazit
pyrargyrit
pyrit
rodochrozit
sadrovec
sfalerit
stefanit
striebro