Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Auripigment, realgár
 zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 1.8.2005

Oba minerály charakteristickej paragenézy (spoluvýskytu) sú sulfidmi arzénu a patria do jednej skupiny - realgáru.


Realgár z náleziska pri Tajove,
zdroj: sherlockminerals

Auripigment má názov latinského pôvodu (aurum = zlato, pigmentum = farba). Kryštalizuje v jednoklonnej (monoklinickej) sústave. Kryštáliky auripigmentu majú zvyčajne prizmatický habitus a v prírode sa vyskytujú vzácnejšie ako kryštáliky realgáru. Častejšie tvorí stĺpčekovité, hroznovité, obličkovité alebo guľovité agregáty s radiálne lúčovitou stavbou. Utvára aj jemné povlaky a práškovité nálety. Farba je zlatožltá alebo citrónovožltá, niekedy s hnedým odtieňom. Minerál má sklený lesk a je priezračný. Má nízku tvrdosť (1 -2) a výbornú štiepateľnosť podľa (010).

Realgár je tiež jednoklonným minerálom. Kryštáliky majú zvyčajne prizmatický, stĺpčekovitý habitus. Hranolové plochy kryštálov sú často paralelne ryhované s osou pretiahnutia kryštálu. Najčastejšie však utvára zrnité, zemité a kusové agregáty, alebo len jemné povlaky na hornine. Je oranžovo - červenej farby, zriedkavo tmavočervený. Lesk na kryštálových plochách je diamantový, na lome smolný alebo mastný. Tvrdosť má nízku (1,5-2). Je polopriezračný, má výbornú štiepateľnosť podľa (010) a (120) a výrazný lastúrnatý lom. Na dennom svetle sa čiastočne mení na auripigment. Je preto vhodné, aby bol v zbierkach uložený v tme.

Oba minerály sú pomerne zriedkavé. Geneticky (vznikom) sú viazané na vulkanické výlevné horniny. Na ložiskách vznikajú pri nízkej teptote. Vyskytujú sa aj na stenách kráterov sopiek, kde vznikli z unikajúcich vulkanických plynov. Najznámejšie náleziská patriace treťohornej arzénovej asociácii sa vyskytujú v oblasti medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Najznámejšou tokalitou je Tajov, kde sa arzénové rudy, zložené z auripigmentu a realgáru, aj ťažili. Nachádzali sa tu hlavne žilky kryštalického auripigmentu sprevádzané malým množstvom realgáru a kalcitu, v prostredi triasových vápencov alebo z nich zložených treťohorných zlepencov.

Ďalši výskyt je známy z okolia Králik. Realgár sa tu nachádza vo forme impregnácií v spevnených treťohorných pieskovcoch, ležiacich pod andezitovými pyroklastikami. Zriedka vystupuje i vo forme nedokonalých kryštálikov červenej farby. Okrem realgáru je v pieskovci šmuhovite rozptýlený aj arzenopyrit a markazit.

Drobné žilky a povlaky realgáru, spolu so svetlofialovým fluoritom, sú známe z druhohorných vápencov pri Šumiaci (južný svah Kráľovej hole). Spolu s nimi vystupujú pyrit a kremeň. V posledných rokoch sa zistili realgár - auripigmentové impregnácie aj v íloch a tufitoch v blízkosti uhoľných slojov v Novákoch a pri vrtných prácach v Žiarskej kotline, pri obci Trubin.

Najhľadanejšími a najvzácnejšími ukážkami týchto minerálov sú kryštáliky už vyše 0,5 cm, ale aj veľké vzorky nad 50 - 70 cm2, prípadne ojedinelá paragenéza (napríklad s fluoritom).

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972