...
Minerály a horniny Slovenska      
:: prepni na celú stránku

Náleziská minerálov

Veľká Fatra

Veľká Fatra je rozsiahle pohorie smeru S - J. Na západe je ohraničená Turčianskou kotlinou, na východe hraničí s Nízkymi Tatrami dolinou Starohorského a Revúckeho potoka. Na juhu tvoria hranicu mladšie sopečné Kremnické vrchy približne na čiare Tajov, Horná Štubňa. Zo severu ju zakončuje údolie Váhu, ktoré ju delí od Šípskej Fatry. Veľkú Fatru tvoria predovšetkým druhohory, kým kryštalické jadro sa dostáva na povrch len v severnej časti pohoria.

Geologická stavba pohoria

Veľká Fatra patrí do kryštalicko-druhohorného pásma Západných Karpát. Na geologickej stavbe sa podieľajú žuly a horniny druhohôr. Kryštalické jadro vystupuje na povrch len v severnej časti (Smrekovica a časť Ľubochnianskej doliny). Stavba druhohorných útvarov je veľmi zložitá. Podstatná časť patrí k obalovým sériám, cez ktoré boli zložitými horotvornými pohybmi alpínskeho vrásnenia presunuté série krížňanského a chočského príkrovu. V týchto útvaroch dominujú vápnité horniny (dolomity a vápence). V jednotlivých sériách sa uplatňujú i sliene, slienité vápence, pestré bridlice, kremence a iné horniny.

Krajinársky najatraktívnejšie krasové javy vznikli zvetrávaním a eróziou na horninách chočského príkrovu. Na horninách krížňanského príkrovu (prevaha slieňovcov a slienitých vápencov) sa vyvinul mäkko zaoblený reliéf. Tento nachádzame aj na žulách, ale bez výrazných skalných útvarov.

Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí sa radí medzi vysoké hornatiny. Hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny veľhorský reliéf, zastúpený je i glaciálno-hôľny, vysočinový podhôľny, hornatinový i vrchovinový. Medzi najvýznamnejšie krasové doliny patria Gaderská, Blatnická, Necpalská, Žarnovická, Harmanecká a iné. Odlišný geomorfologický ráz majú Ľubochnianska, Kantorská, Revúcka a iné doliny, ktoré vznikli eróziou žulového, slienitého, bridlicového a kremencového podložia.