...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské rudohorie - západný pruh sideritových ložísk

Chalkopyrit, ankerit -Mlynky

Nachádza sa medzi Nižnou Slanou a Mlynkami a reprezentujú ho lokality Nižná Slaná, Kobeliarovo, Vlachovo, Vyšná Slaná, okolie Dobšinej, Čuntava, Mlynky a Havrania dolina.

Na halde bane Trojica, západne od Nižnej Slanej možno ešte sledovať charakter žiloviny: sideritovo barytová a kremenná žilovina obsahuje často dodekaédre pyritu, tetraedritu a hlavne zrnitý cinnabarit, ktorý tvorí pekné izometrické kryštály. Chudobnejšie žily s obsahom chalkopyritu, pyritu a sideritu sú známe z Vyšnej Slanej a Rejdovej. Oxidačné pásmo žíl za Skalkou pri Rejdovej obsahuje hlavne oxidačné Cu - nerasty, hlavne malachit, azurit, rýdzu meď a covellín.

Dobšiná
Dobšinský rudný revír je svetoznámy vďaka výskytom Ni - Co rúd, zaberajúci pruh medzi Dobšinou a údolím Hnilca na severe. Revír leží na rozhraní jednotiek gemeríd a veporíd. Väčšina žíl je uložená v horninách fylit - diabasovej série - hlavne v kremennom diorite a gabrodiorite. Žily v Dobšinej sú mocné do 1 metra a tvoria niekoľko pruhov, z ktorých najdôležitejší je južný so štôlňami Jakobi, Amália, Ezechiel, Dedičná. Severnejší pruh zahŕňa žily v Lániho Hute, Zembergu, Gugli. Výplň žíl je veľmi pestrá a komplexná. Predstavuje kombináciu sulfidickej a sideritovej asociácie. Sideritová asociácia je reprezentovaná najmä sidritom, kremeňom a ankeritom, baryt a hematit sú zriedkavejšie.

Významné je postavenie Ni - nerastov. Zistené boli gersdorffit, skutterudit a niektoré ďalšie minerály. Vzácne sa nachádza aj nikelín. V Dobšinej boli popísané aj pekné ružovkasté tabuľky rýdzeho bizmutu. Zo sekundárnych minerálov vynikajú práškovité agregáty jablkovo zeleného annabergitu a vzácnejšieho ružového erytrínu, okrem obvyklých oxidačných produktov spišsko-gemerských žíl (malachit, azurit, limonit a iné).

Mlynky
V Mlynkách aj v Havranej doline sa objavuje opäť sideritovo - ankeritová mineralizácia. Zo sulfidov prevláda pyrit a chalkopyrit. Menej častý je galenit. Na veľkých haldách na záp. svahu Viničiaru (1144m) sa našiel v ankeritovo kremennej žilovine s chalkopyritom a bornitom aj enargit v šošovkovitých agregátoch, tvorí stebelnaté štiepne agregáty modrofialovej farby. Vyskytuje sa spolu s tennantitom, ktorý má zreteľne zelenočierny odtieň. V okolí Bielych Vôd sa nachádzajú akumulácie spekularitu.

Dobšiná
ankerit - bežný primárny minerál náleziska
annabergit - práškovité agregáty
azurit - bežný, práškovitý, tmavomodré kryštáliky
baryt - zriedkavejší
erytrín - červené až bordové práškovité agregáty
enargit - zriedkavejší, čierny, kovovolesklý
gersdorffit - hlavný minerál Ni - Co zrudnenia
hematit - zriedkavejší primárny minerál
kremeň - hlavný nerudný minerál náleziska
limonit - bežný sekundárny minerál
malachit - práškovitý, svetlozelený
nikelín - zriedkavejší spolu s gersdorffitom
siderit - hlavný rudný minerál náleziska, kusový
skutterudit - minerál Ni - Co zrudnenia, zriedkavejší

Mlynky
ankerit - hlavný minerál zrudnenia
bornit - zriedkavejší, spolu s ankeritom a chalkopyritom
enargit - steblovité mliečne agregáty modrofialovej farby
galenit - zriedkavejší
chalkopyrit - bežný, zhluky v ankerite a siderite spolu s bornitom
pyrit - bežný v žilovine
siderit - hlavný minerál zrudnenia.
spekularit - v lokalite Biele Vody, šupinkovitý v siderite
tennantit - zelenočierny, spolu s enargitom

Nižná Slaná
baryt - biely, kusový, významná zložka žiloviny
Cu minerály - malachit, azurit, covellín, rýdza meď
cronstedtit - zriedkavé zhluky čiernej farby v žilovine
kremeň - biely, masívny, hlavná nerudná zložka žiloviny
siderit - najčastejší rudný minerál, masívny, červenohnedý
sulfidy - pyrit, tetraedrit, cinnabarit - zriedkavejšie

Zdroj: Mineralogie Československa; Bernard J.H. a kolektív; vydavateľstvo Academia; 1981