...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Štiavnické vrchy

Štiavnické vrchy na severe a západe ohraničuje dolina Hrona voči Kremnickým vrchom, Žiarskej kotline a Pohronskému Inovcu. Na juhozápade hraničia s Podunajskou nížinou, na juhu prechádzajú do Krupinskej planiny. Na východe v doline Neresnice hraničia s Javorím. Štiavnické vrchy sú naším najväčším sopečným pohorím. Majú aj najzložitejšiu stavbu, pretože sú v nich vo veľkom množstve zastúpené všetky typy sopečných hornín.

Geologická stavba pohoria

Majú zložitú stratovulkanickú stavbu. Budované sú prevažne andezitmi, ryolitmi a pyroklastickými horninami. Ostrovy ryolitov a ryodacitov sú najmä v oblasti Sklených Teplíc, dacitov V od Hodruše. Vznik členitého reliéfu bol podmienený pestrou geologickou minulosťou - jednak nerovnomerným výzdvihom jednotlivých krýh, jednak intenzívnou eróziou a denudáciou. Nápadné formy so strmými svahmi sa viažu na lávové prúdy a pokrovy výlevných hornín, hladšie modelované formy na pyroklastiká.

Pohorie možno rozdeliť do niekoľkých jednotiek. Z nich najvyššie vystupuje Sitnianska vrchovina na Z, vrcholiaca Sitnom (1009 m), ktorý je zvyškom eróziou rozrušeného andezitového prúdu. Na mäkkých, málo odolných tufitoch vznikla Štiavnická brázda a Prenčovská kotlina.