Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

PL - Szklarska Poręba
zdroj: www.szklarskaporeba.pl
pridané: 2.7.2008

Malé mesto Szklarska Poręba sa nachádza na poľskej strane Krkonôš. Pre nás je asi najľahšie dostupné autom cez Českú republiku. Szklarska Poręba, ktorá má ambície stať sa "Mineralogickým hlavným mestom Poľska" predstavuje svoju stále bohatšiu ponuku každý rok. Sprievodcovia - profesionáli aj amatéri vedia o výskytoch vzácnej rudy a sú ochotní kohokoľvek, komu nie je ľahostajná krása a čaro týchto minerálov vziať na exkurziu za skutočnými pokladmi - kryštálmi ametystu. Bolo tu klasifikovaných viac ako 50 minerálov, ktoré sa bežne vyskytujú v Krkonošiach, mnohé z nich patria medzi drahé kamene: ametyst, horský krištáľ, záhneda, achát, turmalín, olivín, hyacint (červenohnedý variant zirkónu, izerín (variant ilmenitu), avanturín, beryl, turmalín, akvamarín, topás...

Valónske Bratstvo vzniklo v Szklarskej Porebe v roku 1999. Združuje ľudí, ktorých cieľom je podpora tradícií a propagácia mesta ako hlavného mineralogického strediska v Poľsku. Bratstvo prenáša na turistov a návštevníkov lásku k minerálom a láskuk horám. Organizuje aj rôzne rekreačné akcie. Telefonický kontakt: +4875 / 717 29 56

Ametyst

Každý milovník nerastov by mal pri návšteve v meste vidieť tieto miesta:

1. Starú valónsku chatu - budovu, kde je možné stretnúť  Veľkého Valónského Majstra, spoznať valónske legendy a zúčastniť sa tradičných valónských rituálov.

2. Múzeum Zeme "Juna" a "Hladovú krčmu" (Karczma Głodowa) - toto miesto pôsobilo na prvý pohľad ako nádražie, kvôli jeho umiestneniu na tzv. Českej dráhe (Droga Czeska). Po čase bolo prestavané na hostinec. Počas budovania železnice boli zamestnanci veľmi slabo vyplácaní, dostávali veľmi malé porcie stravy - často len jeden bochník chleba na celý deň práce - odtiaľ teda pochádza názov krčmy. V súčasnej dobe je tu muzeálna expozícia a v podzemí tzv. Valónska pivnica.

3. Mineralogické múzeum - v budove sú vystavené minerály a horniny z celého sveta. Bohatá je aj zbierka minerálov Krkonôš. Nájdeme tu aj fosílie, kostry a vajcia dinosaurov, meteority - celkovo viac ako 2000 exponátov. V zbierke sa nachádzal aj 10 karátový diamant v pôvodnej hornine - bol však ukradnutý v roku 2002. Takže teraz je tu vystavená len jeho fotografia :-)

Prečo Valóni?

Valóni (Valonians, Valons) sú ľudia, ktorí prišli až sem v časoch keď Galiu dobyli Rimania. Žili pôvodne na území dnešného Belgicka, severného Francúzska a v Sárskej uhoľnej panve. Vedeli veľmi profesionálne dobývať prírodné zdroje - hlavne striebro, zlato aj drahé kamene. Vďaka týmto znalostiam boli veľmi rešpektovaní na všetkých kráľovských dvoroch aj u cisára.

Pyrit

V stredoveku už ich nebolo veľa. Tvorili akúsi zvláštnu "kastu", presvedčenú a pyšnú na svoje tajné vedomosti - podobní alchymistom a astrológom. Na vládcov vtedajších čias mali stále obrovský vplyv. Samozrejme, nevykonávali už ťažké práce, boli zamestnaní ako posudzovatelia kvality kovov, zaznamenávali a kreslili vzorky rudy. Aj neskôr boli nazývaní Valónmi, tak ako všetci, ktorí sa zúčastňovali na banských prácach nezávisle od ich štátnej príslušnosti hoci neboli príslušníkmi tohoto "rímskeho" národa. Každý, kto hľadal neskôr drahokamy, rudy, zlato - dostal pomenovanie Valón.

Keramika a sklo

Sklársky priemysel po storočia dominuje miestnym remeslám. Sklo sa tavilo na početných miestach hlavne pri riečke Kamienna. V roku 1617 postavil podnik Wolfgang Preussler, ktorý prišiel z Čiech v Białej Doline. Významnou udalosťou bolo aj založenie sklárne "Josephinehütte" (Józefina) 7. júla 1842. Na začiatku fungovania mal závod 100 zamestnancov, ku koncu 19. storočia sa ich počet zdvihol až na 500. V roku 1865 bol počet robotníkov v sklárňach 683, zatiaľ čo celkový počet obyvateľov obce bol 3494. Ale keď vezmeme do úvahy aj iné zamestnania, s ktorými sklárstvo priamo súviselo, zistíme, že sklárstvo bolo existenčným základom každej miestnej rodiny. Od druhej polovice 19. storočia mú tunajšie sklárstvo vybudovanú vynikajúcu povesť. Výroba skla je chválou mesta a pokračuje dodnes. Preklad: ts

szklarskaporeba.pl