Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zahraničie

US - Yellowstone. Krajina gejzírov a horúcich výparov, ktoré vedia vytvoriť hmlu hustejšiu ako dávne príbehy dobrodruhov
zdroj: http://referaty-seminarky.sk
pridané:
16.11.2011

Pred dávnymi časmi, keď boli Spojené štáty ešte veľmi mladé, drsní zálesáci si rozprávali príbehy o rozprávkovej krajine kdesi na západe, kde fontány chrlia vriacu vodu vysoko nad koruny stromov, až sa zem otriasa hukotom. Sú tam vraj vrchy zo skla a síry, a keď tam chytíte pstruha, môžete si ho hneď vedľa uvariť v rybníčku s horúcou vodou. Sú tam jazerá podobné obrovským kadiam s bublajúcim bahnom a kaskády porcelánových vaní, kde si človek môže vybrať v akej teplej vode sa vykúpe. A rieky – niektoré vraj tečú až do vzdialeného Tichého oceánu, iné zasa do Atlantiku. Niektoré sa rútia takou rýchlosťou, že sa ich koryto trením zohrieva. Voda najväčšieho z tamojších tokov padá do kaňonu vo farbe rýdzeho zlata. Sú tam dokonca aj skamenené lesy, v ktorých „skamenené vtáky spievajú svoje skamenené piesne“.

Nikto tým starým dobrodruhom samozrejme neveril, ale ich historky žili ďalej. V roku 1871 vláda vyslala do tej rozprávkovej krajiny expedíciu, ktorej členovia neverili vlastným očiam. Na základe ich nadšenej správy vyhlásil v roku 1872 prezident Grant celú oblasť s rozlohou 9000 km2 za prvý národný park na svete, Yellowstone.

Odvtedy sa milióny návštevníkov parku mohli presvedčiť, že starí zálesáci mali v podstate pravdu. Parkom prechádza kontinentálne rozvodie zvané Veľký predel. Je tu aj sklený vrch (Opsidian Cliff), z ktorého vulkanického skla šošonskí bojovníci kedysi získavali materiál na hroty svojich šípov. Na Ninerva Terrace sa skutočne vytvárajú kaskády prírodných vápencových vaní, z ktorých stále stúpa horúca para. V oblasti Fountain Paint Pot ležia vriace bahnité jazerá sfarbené riasami, sinicami a minerálmi do všetkých odtieňov dúhy. Sklamanie prinesie iba zistenie, že voda v rieke Firehole sa nezohrieva trením o koryto, ale od horúceho skalného podložia.

Najvyhľadávanejšie sú však tunajšie gejzíry – úžasné chrliče, z ktorých najznámejší je Old Faithful (Verný starký), ktorý približne každú hodinu s hukotom vystrekuje horúci prúd vody až do výšky 60 metrov. No sú tu aj mnohé ďalšie: Grotto Geyser, vyvierajúci v jaskyni z bieleho sintra; Riverside Geyser, ktorého striekajúca vriaca voda opisuje oblúk cez rieku Firehole, či gejzír nazvaný Steamboat (Parník), ktorý chrlí vodu zo všetkých svetových gejzírov najvyššie – skoro dva razy tak vysoko ako Old Faithful.

Steamboat je však nevýpočitateľný, pretože strieka raz za štyri dni alebo aj raz za štyri roky. Tunajšie hojné zrážkové vody presakujú poréznou horninou do hĺbky asi 1500 metrov. Tam sa voda zohrieva na teplotu až 300 °C a pod tlakom prúdi k povrchu. V blízkosti zemského povrchu sa tlak uvoľní a časť vody sa zmení na paru. Tá vytlačí stĺpec vody, ktorý sa nachádza nad ňou, a odštartuje tak reťazovú reakciu: znížením tlaku sa ďalšia časť prehriatej vody prudko premení na paru. Gejzír chrlí tak dlho, kým sa prírodný „potrubný“ systém nevyprázdni. Keď sa podzemné komory znova naplnia vodou, stekajúcou z povrchu zeme, celý cyklus sa začne odznova. A trvá už dlhé stáročia.

Okrem gejzírov sú v parku bahenné sopky, jamy plné bublajúceho, kašovitého bahna, potom výrony siričitých pár z otvorov nazývajúcich sa fumaroly a horúce, často smaragdovo či tyrkysovo sfarbené jazierka, ktoré za svoju farbu vďačia riasam a siniciam prispôsobeným životu vo vriacej vode. Zdrojom tepla je „horúca škvrna“. V tomto prípade však teplo vystupuje zo zemského plášťa „prepaľuje“ hrubú zemskú kôru, ktorá sa v hĺbkach taví a občas exploduje. Sopečná činnosť tu prebieha od mladších treťohôr, keď množstvo lávy vytvorilo veľké tabule. Centrom Yellowstoneského praku je obrovský prepadnutý kráter – kaldera – s rozmermi 40x70 km. Posledný ničivý výbuch nastal asi pred 600 000 rokmi, keď sopka vyvrhla do vzduchu obrovské množstvo popola a ten zasypal široké okolie. Vyprázdnený sopečný rezervoár sa potom zrútil a vznikla kaldera, ktorú neskoršie výstupy lávy opäť vyplnili po okraj a na povrchu stuhli do rozpukanej horniny zvanej ryolit.

Dno kaldery je nerovné, tvorí niekoľko menších paniev s priemerom 2 až 5 km a medzi nimi sa tiahnu zalesnené chrbty. Jeden lávový prúd prehradil pôvodnú rieku Yellowstone a vzniklo jazero toho istého mena. Rieka si však postupne vyhĺbila v sopečných horninách hlboké údolie s niekoľkými vodopádmi, z ktorých Lower Fall je vysoký 94 metrov a Upper Fall 33 metrov. Za vodopádmi sa otvára úchvatné údolie hlboké až 460 metrov, nazvané Grand Canyon Yellowstone, ktoré je pozoruhodné živou farebnosťou a pitoresknými tvarmi zvetraním v sypkých sopečných materiáloch. Nijaký tunajší prírodný útvar nepodáva o dávnych erupciách také výrazné svedectvo ako Specimen Ridge. Stoja tu skamenené stromy, v ktorých dosiaľ rozoznávame platany, orechy, duby, svíby a magnólie. Pred mnohými miliónmi rokov ich pochoval sopečný popol a troska, ktoré zabránili prívodu kyslíka, a drevo preto nemohlo zhorieť. Celé veky potom trvalo, kým každú bunku organickej látky presiakli mineralizované roztoky a vyzrážali sa v nej ako nerasty.

Keď vrstvu popola a trosky konečne odstránila erózia, stromy sa vynorili ako kamenné repliky seba samých. Naša predstavivosť nestačí, aby sme pochopili, ako dlho tento proces trval, ale tunajšia krajina hovorí jasnou rečou: na niektorých miestach Specimen Ridge sú viditeľné pozostatky 27 takýchto lesných spoločenstiev navrstvených na sebe. Každé z nich na tom istom mieste rástlo stovky rokov a každé postupne zmizlo pod vrstvou sopečného popola a zmenilo sa na kameň.

Viac: http://referaty-seminarky.sk/yellowstone

139
Yellowstone

http://referaty-seminarky.sk