Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ekologické aspekty prípadnej ťažby uránu v Jahodnej
zdroj: www.greenpeace.sk
pridané: 6.8.2006

Fakty: V lokalite Jahodná pri Košiciach ležia stovky metrov pod zemou milióny ton uránovej rudy, ktorá obsahuje 0,55 % uránu. Kanadská firma Tournigan tu vykonáva podrobný prieskum ložiska a v novembri 2005 požiadala o prvé povolenie vedúce k zahájeniu ťažby. Túto žiadosť teraz posudzujú úrady Košického kraja.

Čo je urán. Urán patrí medzi kovy, je najťažšie prirodzene sa vyskytujúcim prvkom. V zemskej kôre sa nachádza vzácne, jeho priemerná koncentrácia je rádovo jedna ku miliónu. Aj v bohatých ložiskách, kde sa uránová ruda ťaží, dosahuje koncentrácia uránu len jednu desatinu percenta. Urán je rádioaktívny prvok, ktorý uvoľňuje rádioaktívne žiarenie a pritom sa postupne rozpadá na sériu ďalších rádioaktívnych látok. Preto sa spolu s ním v hornine nevyhnutne nachádzajú aj ďalšie prvky: rádioaktívne izotopy polónia, rádia, radónu, bismutu, thória a olova.

Ako sa urán ťaží a spracováva

Najčastejším spôsobom ťažby uránu je dobývanie rudy v povrchových lomoch, alebo v hlbinných doloch. Treťou možnosťou ťažby je vylúhovanie uránu kyselinou sírovou priamo pod zemou. V lokalite Jahodná prichádza do úvahy iba hlbinná ťažba rudy.

Pretože je koncentrácia uránu veľmi nízka, vyťažená ruda sa hneď na mieste ďalej spracováva: po rozomletí na jemný prach sa chemicky rozpúšťa, väčšinou v kyseline sírovej. Z tejto rádioaktívnej žieraviny sa potom extrahuje oxid uránu U3O8 (má podobu žltého prášku, ktorému sa odborne hovorí žltý koláč). Ten je konečnou surovinou na predaj a ďalšie spracovanie.

Riziká ťažby uránu

Po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 % objemu horniny ako nepotrebný odpad. Je to zároveň odpad nebezpečný: Vzhľadom na prítomnosť mnohých ďalších rádioaktívnych prvkov obsahuje asi 85 % pôvodného množstva rádioaktivity. Okrem rádioaktivity sú v uránovej hlušine prítomné aj niektoré toxické látky: napríklad arzén, olovo a ďalšie ťažké kovy.

V prípade vyťaženia ložiska v Jahodnej by v okolí dolu zostali približne dva milióny ton odpadu, a to vo forme pevnej (haldy) i kvapalnej (odkalisko).

Tieto odpady predstavujú nasledujúce riziká, ktoré vzhľadom na dlhý polčas rozpadu prítomných izotopov (thórium, rádium) budú hroziť ďalších niekoľko stotisíc rokov.

- uvoľňovanie radónu: Z uránovej rudy sa priebežne vo veľkých množstvách uvoľňuje rádioaktívny plyn radón. Pokiaľ sa hornina nachádza pod zemou, väčšina radónu sa rozpadne skôr, ako stihne preniknúť na povrch. Pri vyťažení a rozomletí rudy však uvoľnený radón voľne uniká do ovzdušia a vietor ho roznáša desiatky kilometrov ďaleko. Masívnym zdrojom radónu sú najmä haldy, kde sa vysypáva odpad. Radiácia v ich blízkosti niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú hodnotu a pre obyvateľov v širokom okolí predstavuje zvýšené riziko rakoviny pľúc. Pretože radón ohrozuje najmä baníkov v uzavretých priestoroch, býva v hlbinných doloch mohutnými ventilátormi vyháňaný na povrch. To ale zároveň zvyšuje zaťaženie obyvateľov v okolí. Boli dokázané aj prípady kontaminácie poľnohospodárskych plodín v blízkosti dolov.

- kontaminácia vody: Haldy s odpadom sú tiež zdrojom znečistenia vody. Presakuje nimi dážď, ktorý spôsobuje eróziu a vymýva z nich škodliviny, ktoré potom stekajú do okolitých tokov alebo presakujú do podzemných vôd. Pretože odpad na haldách predstavuje pestrú zmes rôznych prvkov, dochádza tu pôsobením dažďovej vody k rôznym chemickým reakciám, pri ktorých môžu vznikať aj agresívne kyseliny ďalej urýchľujúce vymývanie nebezpečných látok. V Českej republike bolo takto v okolí dolu Hamr 1 v severných Čechách kontaminovaných 7 000 hektárov povodia riečky Ploučnice, úroveň radiácie tu miestami prevyšuje prírodné pozadie až tridsaťnásobne. Územie plánovanaj ťažby v Jahodnej je aj zbernicou pre Čermeľský potok, jeden z významných vodných zdrojov mesta Košice. Toto územie je v tesnej blízkosti významných chránených území európskeho významu (Chránené vtáčie územie Volovské vrchy a Natura 2000). Ako tento rok potvrdili výskumy vo Francúzsku, dlhodobé účinky aj malého množstva uránu majú negatívny vplyv na zdravie: poškodzujú pamäť, vyvolávajú nervové problémy a choroby obličiek.

- havárie odkalísk: Pri spracovaní vyťaženej uránovej rudy vznikajú aj rádioaktívne a toxické kaly. Ukladajú sa v umelých nádržiach, ktoré sú obklopené sypanými a postupne navyšovanými hrádzami. Tu hrozí nebezpečenstvo pretrhnutia hrádze, napríklad pri prívalových dažďoch a následné zamorenie vodných tokov v okolí. K niekoľkým takýmto haváriám vo svete už došlo. Pri najväčšej z nich, v roku 1979 v Church Rock v USA, uniklo do blízkej rieky tisíc ton kalu a 400 miliónov litrov kontaminovanej vody.

- ekonomické škody: Sanácia škôd spôsobených ťažbou uránu predstavuje záťaž pre štátny rozpočet. Napríklad len v Českej republike bude podľa oficiálnych odhadov stáť likvidácia následkov ťažby uránu 65 miliárd korún.

Urán z Jahodnej? Ďakujeme, ale nepotrebujeme!

Vyťažením a spracovaním uránu v lokalite Jahodná by bolo možné získať asi 7000 ton uránu. Ide o pomerne malé množstvo – napríklad len v roku 2004 sa ho vo svete vyťažilo päťkrát viac. Vedľajším produktom by ale bolo niekoľko miliónov ton skládkovej horniny a viac ako milión ton rádioaktívneho odpadu.

Zo získaného uránu by sa po jeho potrebnom obohatení dalo vyrobiť asi 900 ton jadrového paliva (výroba paliva pre slovenské jadrové elektrárne prebieha v továrňach v Rusku). To by postačilo k výrobe približne 350 TWh elektriny. To predstavuje súčasnú spotrebu elektriny na Slovensku na dobu iba desiatich rokov. Za to by sme navždy zničili jedinečnú lokalitu Jahodná a vytvorili záťaž pre životné prostredie na ďalšie stotisíce rokov.

Greenpeace je presvedčený, že Slovensko má iné a lepšie možnosti, ako získavať energiu.

greenpeace.sk