Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Niekoľko slov na zamyslenie
zdroj: Kremnické noviny 11/06
pridané: 2.1.2007

Pred niekoľkými rokmi, keď som ešte učil, občas som pri vysvetľovaní učiva o vplyve vetra, vody a zemskej príťažlivosti na formovanie zemského povrchu používal žartovné prirovnanie, že keď žiaci o 1 – 2 milióny rokov prídu do Kremnice na dovolenku, tak napríklad Gróbňu nespoznajú, lebo bude o pár desiatok metrov nižšia. Vtedy ma ani nenapadlo, že nemusíme čakať milióny rokov – takáto reálna hrozba visí nad opačnou stranou kremnického údolia – nad Šturcom. A jeho zníženie by netrvalo tak dlho – len 10 rokov. V podstate teraz nejde o siluetu Šturca, na jej iný vzhľad by sme si rýchlo zvykli. Mnohonásobne vážnejšie sú iné hrozby a súvislosti, ktoré sú pred nami.

Záporné stanovisko Mestského zastupiteľstva v Kremnici k plánovanej povrchovej ťažbe zlata a jeho získavanie kyanidovou metódou je známe, preto na zmenšenie odporu pozvala Kremnica Gold a.s. zástupcov samospráv z Kremnice a dotknutých obcí na exkurziu do známej povrchovej bane v Rakúsku. Zhoda náhod spôsobila, že nakoniec som z poslancov MsZ išiel sám, ale spolu nás bolo vyše dvadsať. Musím uznať, že organizátori sa o nás postarali veľmi slušne (strava, občerstvenie, tombola, suveníry), ba aj zážitok z návštevy povrchovej bane bol veľkolepý. Lenže napriek tomu – nemožno porovnať neporovnateľné.

Sideritový lom v Erzbergu je mnohonásobne väčší (má 42 etáží a výšku 24 m) ako plánovaný lom v Šturci, ale aj oveľa starší – podľa odbornej literatúry ho využívali starí Kelti a Rimania pred vyše 2 000 rokmi. Teda tamojší obyvatelia nemajú inú možnosť, len žiť s takýmto starým lomom a prispôsobovať sa navzájom, aby si neškodili ani v budúcnosti (ešte 50 rokov). Majiteľom lomu Erzberg je domáca firma, ktorá má záujem o životné prostredie, veď v ňom bude aj naďalej žiť a pracovať. U nás za 10 rokov vyťažiť, zanechať odkaliská a preč!

Siderit je vápencová železná ruda, pomerne mäkká a nie je zdraviu škodlivá. Kremeň je niekoľkonásobne tvrdší a o účinkoch kremenného prachu, ktorý by vietor zanášal nad mesto, vedia naši baníci svoje. Spracovanie oboch rúd je spočiatku rovnaké – odstrel, triedenie, drvenie – koniec zhody. Siderit sa triedi mokrým procesom, bez jedovatých chemikálií a odváža sa železnicou (nezaťažuje cesty) do vysokých pecí. Ostávajú neškodné odkaliská a jedno krištáľovo modré jazierko. Štrk sa používa na posyp cesty (ostrý kameň sa na to nehodí). Tento kolos zamestnáva len asi 140 ľudí v 3-smennej prevádzke 5 dní v týždni. Porovnávajte!

Mohol by som uvádzať ďalšie údaje z oficiálnych materiálov o ťažbe (2 odstrely denne), o vozovom parku (vozidlá pre náklad až 120 t), ale zastavím sa už len pri ponúkanom rozvoji cestovného ruchu. Verím, že lom vysoký najmenej 1 000 m a široký prinajmenšom dvakrát toľko, viditeľný už zďaleka, s vybudovanou infraštruktúrou je pre návštevníkov veľkou atrakciou. Hostí vozia obrovskými, pôvodne nákladnými autami (dĺžka 11,5 m a šírka 5,5 m, výška sedenia 4 m nad zemou, cena 17 mil. Sk) po tých častiach lomu, kde sa neťaží, my sme sa vozili asi hodinu a prešli sme zhruba 17 km.

V Kremnici by sa malo začať ťažiť o 2 roky (dúfam, že nie!). Ťažba má trvať 10 rokov a lom treba upraviť pre návštevníkov – kto? Vo vzniknutej jame by sa dalo jazdiť len dokolečka - dokola, bez výhľadov. Suma - sumárum: Koľko návštevníkov príde? Čo uvidia? A napokon, bude to o 15 rokov. Zatiaľ doterajší rozvíjajúci sa turistický ruch zanikne v prachu (obrazne aj doslova v tom kremennom). Kdesi som čítal, „Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť!“ Lebo sľuby, môžu byť aj prázdne slová – ale zamyslime sa nad realitou! Mgr.Vladimír Gorbunov, poslanec MsZ

Kremnické noviny 11/06