Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Oceánske sedimenty odkrývajú tajomstvá vesmírnych impaktov v minulosti
zdroj: www.newscientist.com
pridané: 12.4.2008

Väčšina stôp po impaktoch asteroidov na Zemi sa stráca, avšak možno ich zistiť v "záznamoch" oceánskych sedimentov. Najnovšie štúdie dokazujú, že oceánske sedimenty dokážu zachovať informácie o páde asteroidov v dávnej minulosti.

Vedci by mali radi k dispozícii lepšie záznamy o impaktoch asteroidov alebo komét v minulosti, aby mohli pochopiť ako tieto katastrofické udalosti pôsobili na život na Zemi a zmeny jej klímy. Ale väčšina z nich, aj keď preleteli atmosférou, vyhĺbila kráter, ktorý bol neskôr geologickou činnosťou zničený alebo "spláchnutý" do oceánu.

Asteroid

Dnes vedci našli nový spôsob ako odhaliť takéto udalosti. Je založený na skúmaní koncentrácií osmia, ktoré sa nachádzajú v sedimentoch na dne oceánov. Táto technológia bola vyvinutá Françoisom Paquayom z Havajskej univerzity v Honolulu a jeho kolegami.

Osmiové atómy sa vyskytujú v dvoch variantoch. Zistilo sa, že osmium pochádzajúce z meteoritov je bohatšie na ľahšiu formu ako to ktoré pochádza pôvodom zo Zeme. Takže vedci sú schopní zistiť, koľko mimozemskej hmoty sa nachádza v sedimente, kde sa tento kov nahromadil. Paquayov tím hľadal tento kov vo vzorkách oceánskych sedimentov získaných vŕtaním do oceánskeho dna. Sediment bol v pôvodnom prostredí vrstvený, takže vedci boli schopní datovať, kedy bol na morskom dne uložený.

V roku 1995 členovia Paquayovho tímu zdôraznili vysoké hodnoty ľahšieho izotopu osmia asociovaného s mimoterestrickým materiálom - v oceánskych vrstvách uložených pred asi 65 mil. rokmi, keď  mohol mimozemský impakt vyhubiť dinosaury. Od tohoto obdobia našli ďalší výkyv v sedimentácii mimozemského osmia, ktorý svedčí o ďalšom známom impakte, ktorý nás postihol pred 35 mil. rokmi. V tom období je skutočne známych niekoľko impaktov, ktoré postihli Zem a sú označované ako "impakty neskorého eocénu" (Late Eocene impacts).

Vedecký tím predpokladá, že cca. 80000 ton osmia z objektu, ktorý mohol vyhladiť dinosaury sa vyparil v dôsledku horúčavy spôsobenej samotným impaktom. Tento sa potom rozptýlil do morskej vody a eventuálne akumuloval na oceánskom dne. Neskoroeocénne impakty ho uložili okolo 20000 ton. Na základe týchto hodnôt tím predpokladá, že objekt ktorý mal vyhubiť dinosaury mal veľkosť 4,1 až 4,3 km a najväčší z neskoroeocénnkych impaktitov mohol byť veľký od 2,8 do 3 km. Toto sú oveľa mesnšie hodnoty ako tie, ktoré sa predpokladali z veľkosti kráterov spájaných s týmito udalosťami. Tieto udávali veľkosti 15 až 19 km pre prvý z nich a 8 km pre väčší z eocénnych impaktitov.

Čo teda spôsobilo tento rozdiel? Na jednej strane kalkulácie Paquayovho tímu predpokladajú, že 100% z osmia z impaktitov sa vyparilo a rozptýlilo v morskej vode. V prípade, že by sa v skutočnosti na oceánske dno dostalo len malé percento osmia, dá sa predpokladať, že impaktor by bol väčší.

Avšak aj keby sme toto vzali do úvahy, Paquay predpokladá, že impaktory boli menšie ako udávajú kalkulácie založené na výpočte podľa veľkosti kráterov. Ak by impaktory mali byť také ako udávajú, tak 90% osmia z nich pochádzajúceho je ukryté niekde inde ako v oceánskych sedimentoch. "Myslíme, že je to nepravdepodobné, ale vylúčiť túto možnosť bez ďalšej práce nemôžeme" povedal.

Ďalšia možnosť je, že impaktujúce objekty neboli asteroidy ale kométy, ktoré obsahovali oveľa menej osmia. Ale chemické stopy po impaktoch sa zachovali v horninách a aj iné štúdie poukazujú na niečo iné.

Kenneth Farley z Caltech v Pasadene, ktorý študoval iné stopy po impaktoch v sedimentoch a nebol členom Paquayovho tímu je ohromený touto novou metódou.

"Verím, že táto metóda umožní detekciu predtým neznámych impaktov, takže získame lepšiu predstavu o frekvencii dopadov a budeme môcť stanoviť do akej miery impakty ovplyvnili v minulosti život a klímu," povedal pre New Scientist.

"Impakty sú tiež známe tým, že uvoľnili do sedimentov nezvyčajne veľké množstvá ďalšieho prvku - irídia. Z koncentrácií irídia je však oveľa ťažšie usudzovať o veľkosti impaktitu" tvrdí Farley.

Na rozdiel od osmia, mimozemské irídium je ťažšie odlíšiť od "natívneho" pozemského irídia. A zatiaľčo osmium sa ukladalo viac menej rovnomerne po celej planéte, distribúcia irídia je veľmi nerovnomerná, sťažuje načrtnutie záverov bez získania veľkého množstva vzoriek z rozličných miest planéty. Voľný preklad: ts

newscientist.com