Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zabudnutý kopec pri Ružomberku
zdroj: www.rkhlas.sk
pridané: 19.9.2008

V okolí Ružomberka boli v posledných desaťročiach vyznačkované mnohé nové turistické trasy. Vďaka nim mohli obyvatelia dolného Liptova, ale aj jeho návštevníci spoznať mnohé atraktívne miesta, vrcholy, prírodné zákutia, ktoré boli dovtedy bežnému smrteľníkovi v podstate nedostupné. Predstavte si však, že v tesnej blízkosti Ružomberka bol pred dvadsiatimi rokmi jeden turistický chodník zrušený a to zo závažných a vcelku logických dôvodov. Stopy po chodníku, z ktorého bola prekrásny výhľad na mesto a okolité pohoria, však napriek zubu času zostali dodnes viditeľné.

Vznik - 50. roky, zánik - 80. roky. My sme sa po chodníku vybrali virtuálne pri pátraní po jeho histórií ale aj doslova po vlastných nohách. Zážitky z tejto turistiky boli úžasné, aj keď prechod v súčasnosti nemožno odporúčať. Reč je o niekdajšom zeleno značkovanom chodníku, ktorý sa začínal pri objekte bývalej sódovkárne medzi Ružomberkom a Bielym Potokom.

Borovinsko. Foto: rs

Pokračoval po vedľajšej ceste až takmer ku kostolu v Bielom Potoku, kde sa odbočovalo doľava na cestu, ktorá dnes vedie ku kameňolomom a mestskému smetisku. V sedle Biela púť chodník odbočil doprava na strmý hrebienok, odkiaľ sú ešte aj dnes prekrásne výhľady na Ružomberok. Po hrebeni pokračoval až na vrchol Borovinska (866 m), ktorý je dnes zalesnený, ale v minulosti nebol a poskytoval kruhový výhľad. Načrime však najskôr do histórie...

„Chodník bol vyznačený koncom 50. rokov 20. storočia a mal oficiálne číslo 5605. Vtedy sa v oblasti Bielej Púte a Borovinska pohybovalo veľa turistov. Väčšinou prechádzali hrebeňom až z Ostrého a cez Borovinsko schádzali do Ružomberka smerom nadol. Už v tom čase sa však v okolí Bielej Púte intenzívne ťažilo v lomoch. Mnoho turistov schádzalo z hrebeňa už za šera alebo dokonca potme. Vznikla preto obava, že by mohli do nezabezpečených okrajov lomov spadnúť a došlo by k vážnym úrazom. Preto od vlastníka lomov vzišla iniciatíva zrušenia tejto časti zeleno značkovaného chodníka, teda od sódovkárne až na Borovinsko,“ vysvetlil Ladislav Kohút, ktorý je značkárom z Klubu slovenských turistov Liptov.

K tejto iniciatíve sa pridala aj ružomberská radnica a Správa Národného parku Nízke Tary. Ešte v roku 1983 bolo značkovanie na chodníku obnovené. Ale už v roku 1986 bol vstup na chodník pozastavený a značkovanie bolo zatreté. „Chodník bol súčasťou hrebeňovky, ktorá prechádzala z Borovinska cez Ostré a Brankov, popod Brankovský vodopád až na Podsuchú. Celá trasa mala približne 20 kilometrov. Vrchol Borovinska za tie roky postupne zarástol a výhľad z neho sa stratil. Dnes je pekný výhľad hlavne na Veľkú Fatru z brál, ktoré sú nejakých 50-70 metrov južne od vrcholu. Kvôli výhľadu z Borovinska bola vyznačkovaná aspoň významová trasa zo sedla Brdisko, ktorým dnes prechádza skrátený zeleno značkovaný chodník z Bieleho Potoka na Ostré,“ povedal.

Značkovanie zrušené aj v najdlhších dolinách. L. Kohút v minulosti chodník pravidelne značkoval. V pamäti mu utkvela predovšetkým jedinečná flóra. V okolí Borovinska napríklad rastie vzácny druh orchidey. V súvislosti so zrušením značkovaného chodníka si L. Kohút zaspomínal na iné podobné chodníky z minulosti. „V roku 1962 bolo napríklad zrušené značkovanie veľkou časťou Ľubochnianskej doliny kvôli asfaltovej ceste. Z toho istého dôvodu bolo zrušené značkovanie Ľupčianskou dolinou na Latiborskú hoľu. V poslednom období bolo posunuté značkovanie zeleno značkovaného chodníka z Ludrovej na Salatín spred tamojšieho pohostinstva na horný koniec dediny. Chodník už nevedie popri minerálnom prameni,“ zdôraznil. Za posledné dve desaťročia však bolo vyznačkovaných aj niekoľko úplne nových turistických chodníkov. „Ale o tom už možno niekedy nabudúce,“ podporil myšlienku ďalšieho pátrania po minulosti turistických chodníkoch dolného Liptova L. Kohút. Ján Sokolský

rkhlas.sk