Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

V Marianke vystavili Rožňavskú Meterciu
zdroj: http://www.zahorak.sk
pridané: 7.7.2011

V predvečer 1. mája sa v obci Marianka uskutočnili hneď dve slávnostné udalosti. Obe súviseli s baníckou históriou obce, ktorá spočíva v priemyselnej ťažbe a spracovaní bridlice. Prvou udalosťou bola výstava kópie obrazu Rožňavskej Metercie z roku 1513, druhou krst brožúry ,,Čierny mramor z Marianky alebo po stopách slávnej ťažby mariatálskej bridlice“, ktorá práve v týchto dňoch uzrela svetlo sveta.

Spolok Permon Marianka, ktorý je dobrovoľným združením občanov so záujmom o históriu, dokumentáciu a propagáciu bývalej ťažby, spracovania a využitia bridlíc v Marianke a okolí, už niekoľko rokov vyvíjal iniciatívu na prezentáciu kópie Rožňavskej Metercie. Dielo je totiž okrem historickej hodnoty zaujímavé najmä tým, že ide o najstaršie výtvarné zobrazenie baníckej činnosti v strednej Európe. Spojenie cirkevného motívu so znázornenými baníckymi a hutníckymi postupmi je symbolické práve pre obec Marianka, ktorá je najstarším pútnickým miestom bývalého Rakúsko-Uhorska a zároveň má bohatú banícku históriu.

Hostí slávnostného podujatia, medzi ktorými boli napríklad predseda Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska Ing. Jaroslav Malchárek, CSc., predseda Malokarpatského baníckeho spolku v Pezinku Štefan Granec, odborný pracovník Baníckeho múzea v Rožňave Ing. Karol Tomány, podpredseda Slovenskej banskej komory Ing. Ján Foltýn, generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia SR RNDr. Vlasta Jánová či vojenský ordinár Mons. František Rábek, po odznení baníckej hymny ,,Banícky stav“ privítal výkonný tajomník Spolku Permon Marianka Jozef Kráľ. Prezentácie kópie oltárneho obrazu sa potom ujal Ing. Tomány. Ako uviedol, dielo jedinečnej dokumentačnej hodnoty, zachytávajúce sv. Annu Samotretiu a známe pod názvom Rožňavská Metercia, namaľoval pred poltisícročím neznámy autor, zrejme z poverenia baníckeho bratského spolku v Rožňave. mramor3Originál obrazu sa nachádza v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.

Po prezentácii výnimočného diela podujatie pokračovalo slávnostným uvedením brožúry o "čiernom mramore" z Marianky, ktorej autormi sú členovia výboru Spolku Permon Marianka Jozef Kráľ, Roman Lehotský a Ján Sand. Textovú časť výnimočnej brožúry dopĺňa niekoľko desiatok fotografií, pohľadníc - napríklad fotografie skamenelín, nájdených v mariatálskej bridlici, sú pravdepodobne zverejnené prvýkrát, podobne ako niekoľko vzácnych reprodukcií pohľadníc zo súkromných zbierok. Brožúra vyšla s finančnou podporou Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska, ktorého jedným z 20-tich členov je aj Spolok Permon Marianka. ,,Čitateľ v brožúre nájde podrobné informácie o začiatkoch banskej činnosti v Marianke, ktoré siahajú až do konca XVI. storočia. Samozrejme, už podľa názvu, je dôraz kladený hlavne na ťažbu a spracovanie bridlice v Marianke. A prečo ,,čierny mramor“? Tak sa hovorilo bridlici, nakoľko táto po vybrúsení a preleštení dostáva krásnu čiernu farbu a pripomína mramor,“ vysvetlil J. Kráľ.

Bridlica bola využívaná na rôzne výrobky, napríklad obkladacie dosky na nábytok, platne pre krajčírske dielne či biliardové stoly. Zaujímavosťou je, že výrobky z mariatálskej bridlice získali na IV. svetovej výstave v Paríži v roku 1867 striebornú medailu. ,,Osobitná pozornosť je venovaná ,šifrovej jame´, miestu, kde sa po desiatky rokov bridlica ťažila a spracovávala na rôzne výrobky v objektoch dielní. Pohľad na dielne a miesto ťažby bridlice je aj na obalovej strane brožúry, táto pohľadnica pochádza z roku 1910.mramor4 V samostatnej časti brožúry sa čitateľ viac dozvie o spôsoboch ťažby bridlice v mariatálskom ložisku a bude ich môcť porovnať s technológiami ťažby bridlice v bridlicových baniach na severnej Morave, v oblasti Nízkeho Jeseníka, kde sa bridlica ťažila v desiatkach lomoch a baní koncom XIX. storočia,“ dodáva Jozef Kráľ.

Čitateľov iste zaujme aj časť, ktorá sa venuje opustenému podzemnému banskému dielu v Marianskom údolí. Ide pravdepodobne o najstaršie banské dielo v Marianke a jediné zachovalé staré banské dielo na ťažbu bridlice na Slovensku! V záverečnej časti knihy sa čitatelia dozvedia, v ktorých muzeálnych expozíciách na Slovensku a v zahraničí nájdu vzorky mariatálskej bridlice. Ako zdôrazňuje J. Kráľ, vydanie brožúry je výsledkom niekoľkoročnej bádateľsko-výskumnej činnosti spolku, zameranej na zdokumentovanie bývalej banskej činnosti v Marianke. Brožúra je vytlačená vo farbe na 28 stranách, na strednej dvojstrane má umiestnený obrázok najznámejšieho výrobku slávneho mariatálskeho podniku na ťažbu a spracovanie bridlice z rokov 1859 – 1916 – bridlicovej školskej písacej tabuľky s griflíkom.

Podkladom pre publikáciu boli údaje z archívov a knižníc najmä na Slovensku, ale aj v Rakúsku a Maďarsku, ďalej fotografie a pohľadnice zo súkromných zbierok a desiatky rôznych informácií napríklad z encyklopedických publikácií. Brožúra vyšla v náklade 500 kusov a záujemcovia si ju môžu objednať na webovej stránke Spolku Permon Marianka www.marianka.eu.

M. Kovaríková

Zdroj: http://www.zahorak.sk/index.php/spravodajstvo/10243-vnmarianke-vystavili-roavsku-meterciu-