Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Výprava za pyritmi do Šarišského Jastrabia
zdroj: Amavet klub 885 Ametyst Košice
pridané: 9.6.2005

V jednu peknú septembrovú sobotu sme si z mineralogického krúžku naplánovali výpravu za pyritmi do Šarišského Jastrabia. S autom sme sa vydali asi na 100km cestu. Boli sme piati, Stano, Matej, Tibor, Miro a Jano. Prešove sa k nám pridal ešte aj Matej Buzgó. Stano musel ísť z Prešova vlakom, lebo sme sa nepomestili v aute. Decká som vyložil v Kyjove za Pustým Poľom a vrátil som sa pre Stana na žel. stanicu. Ostatní sa zatiaľ prešli pešo do Jastrabia a cestou sa obzerali na poliach a lúkach po mineráloch. Kým sme sa so Stanom vrátili, boli už skoro v dedine. Tu sme sa zastavili za jedným známym aby nám poradil, kde hľadať. Nanešťastie nebol doma. Skúsili sme pobehať okolie dediny, miestni mládenci nám poradili a ukázali, kde boli ujovia pred mesiacom a čosi kopali. Hneď sme spoznali v popise nášho priateľa, veľkého zberateľa – Jožka z Košíc.

Vždy je krok pred nami. Prechádzali sme sa v potoku, ale nič sme nenašli. Mladí kričali, že ujovia tu kopali. Hmm..., ale kde nabrať lopatu, krompáč... na to sme nemysleli, že tie pyrity budú skryté v hlbke.  Matej medzitým brázdil potok a naraz zavolal, že našiel peknú drúzičku pyritu. Hneď sme sa pustili do prehrabávania spodku potoka. Sem tam sa objavila pekná drúzička. Vytušili sme, že pochádzajú zo sivej zeminy z okraja potoka. Zašli sme do prvej chalúpky, či by nám nepožičali krompáč a lopatu. Domáci boli  veľmi ochotní a požičali všetko, čo sme chceli. Začali sme kopať svah, a pomaly sme presmerovali tok potoka o niečo vedľa.

S húževnatosťou sme kopali, sem tam sme vybrali menšiu drúzičku, ale nič moc. Vydržali sme kopať niekoľko hodín, avšak krajšie kúsky sme našli na dne potoka, než v zemine, čo sme presunuli. Krásu vzoriek sme ocenili až keď Stano o niekoľko dní špeciálnym postupom ich v múzeu očistil.Jagali sa ako zlaté hrudky.

Kopania sme sa vzdali, vrátili náradie a zastavili sme sa na začiatku dediny. Bola tam obrovská vápencová skala. Objavili sme v prasklinkách pekné klence, niektoré aj niekoľko centimetrové. Začalo sa ďalšie dolovanie, vytlkávali a hľadali malé drúzičky, Maťo našiel jednu peknú, na ktorej bol veľký, asi 2-3 cm veľký klencový kryštál kalcitu. Jano sa zatiaľ vybral na prechádzku na okolité vrcholce bradlového pásma. Vrcholčeky kopčekov sa pýšili ostrými vápencovými bralami, celá oblasť je tým charakteristická.

Z vrcholcov bol prekrásny pohľad do okolia, na Čergovské vrchy, Levočské vrchy a v diaľke s týčili vrcholce tatranských velikánov za ktoré už pomaly zapadalo slnko. Odmenou za prechádzku bola jedna skala, ktorá mala časť steny pokrytú asi pol centimetrovými bielymi kryštálikmi kalcitu. Tibor a Matej sa vybrali cez kopec na Pusté pole. Ostatní šli autom a Mateja B.sme vyložili na stanici. Teraz musel ísť on vlakom do Prešova. My sme sa vrátili do Košíc, bohatší nielen o nové vzorky, ale aj o nádherné zážitky a získané skúsenosti z peknej výpravy.

Amavet klub 885 Ametyst Košice