Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Volovec - Západné Tatry
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 1.7.2005

Naša túra začína v Roháčskej doline, na sever od hlavného hrebeňa Západných Tatier. Auto odstavujeme pri známej chate Zverovka asi osem kilometrov od Zuberca. Odtiaľ vyrážame peši hore dolinou. K Ťatliakovmu jazierku sa vyšplháme za 1,5 hodiny. Tu začíname serpentínami stúpať do sedla Zábrať. Počasie nie je najlepšie, takže veľa ľudí nestretáme. Aj skoré ráno nám dáva dopriať ticha a samoty, pre tento kút Tatier v lete takmer neznámej. Za tridsať minút sme v sedle.

Tu sa pripája hrebeň vedúci z neďalekého vrcholu Lúčnej. Aj v zamračenom počasí sú hory prekrásne - dole pod nami sa zelenejú Roháčske plesá, smerom na juh vidíme hrebeň od Ostrého cez Plačlivý Roháč, Tri Kopy, Hrubú Kopu a Baníkov, v roztrhaných oblakoch tušíme ostatné vrcholy. Pod nohami sa nám vinie široký chodník. Stúpame k Rákoňu.

Turmalín v kremeni - Jamnícke sedlo

Kamene naokolo zatiaľ veľmi zaujímavé nie sú. Dno doliny pokrýva ľadovcová moréna - celkom zaujímavé odkryvy možno vidieť vo svahoch cesty ku Ťatliačke. Niektoré balvany majú úctyhodné rozmery. Celé okolie je z granodioritu. Bloky horniny sú miestami prerušené puklinami, ktoré vyplnil pomerne fádny, nie veľmi pekný pegmatit. Na pohľad je takmer biely, jednotlivé zložky majú rozmery okolo 1 cm - teda žiadna sláva.

Medzi sedlom Zábrať a Rákoňom sa podložie začína meniť. Vyskytujú sa tu metamorfity s početnými kremennými žilami. Kremeň je pomerne jemnozrnný, biely, zriedkavejšie sivobiely. Na jednom mieste vyzerajú žily trochu inak. Pri podrobnejšom preskúmaní vidíme, že okrem kremeňa obsahujú dosť veľa limonitu. To nás povzbudzuje, pretože sme už počuli, že v týchto miestach sa v kremenných žilách dajú nájsť celkom pekné vzorky kryštálov sideritu, kalcitu a iných minerálov. Vybaľujeme kladivá a po jednom roztĺkame kremene, ktoré sa nám zdajú najnádejnejšie. Ale bezúspešne - červenkasté  kremene obsahujú len čistý zemitý limonit. Aj ten je však celkom zaujímavý, pretože ho je dosť veľa a tvorí v kremenných žilkách pekné útvary veľmi kontrastného sfarbenia. Niekoľko krajších a väčších vzoriek predsa mizne v rupsaku.

Kráčame ďalej a po niekoľkých desiatkach metrov nachádzame podobné miesto - kremeň však už nie je biely ale sivý a na prvý pohľad hrubozrnnejší. Znovu skúšame šťastie a nie bezúspešne. Nachádzam niekoľko väčších kusov - intenzívne búšim kladivkom až kým sa nerozpadnú. Mám šťastie - rozlámaný kremeň obsahuje niekoľko milimetrové kryštáliky hnedého sideritu. Ďalšie úlomky okrem sideritu obsahujú aj agregáty bieleho minerálu - je tvrdý, odoláva aj nožíku, preto usudzujeme že sa jedná o biely plagioklas - neskôr sa táto domnienka potvrdila. Najväčší kryštálik sideritu z tejto lokality mal asi 1,5 cm.

V stále horšom počasí vystupujeme na vrchol Volovca. Inokedy fantastický kruhový rozhľad (vraj najkrajší v Západných Tatrách) je zmenšený na minimum - ledva dovidíme na blízky Ostrý Roháč.

Schádzame do Jamníckeho sedla medzi Volovcom a Ostrým Roháčom. Tunajšie pegmatity sú omnoho krajšie ako v Roháčskej doline. Stále nachádzame kremenné žily. Keďže Jamnícka dolina je známa výskytom kyanitu, skúšame šťastie a rozbíjame. A hľa - nenachádzame síce kyanit ale v kremeni vidieť zreteľné čierno zelené prizmatické kryštály. Niektoré majú aj tri cm. Po krátkej porade usudzujeme, že sa jedná o turmalín - aj neskoršie testovanie to potvrdilo. Rozbíjame stále viac kremeňov ale už bez výsledku. Podľa všetkého sa šťastie usmialo na začiatku a povedalo si, že na jeden deň stačí.

Aj počasie sa stále viac zhoršuje - fúka vietor, je úplne zatiahnuté a začína mrholiť. Prechod cez Ostrý Roháč nechceme v tomto počasí riskovať, preto sa vraciame späť na Volovec. Cestou z Volovca sme už dosť zmoknutí, vietor nás ide poodfukovať z hrebeňa, takže netreba už veľmi rozhutovať - cupkáme k Ťatliačke tak ako sme prišli. Cestou k autu v daždi premýšľame o výsledku expedície a tešíme sa na sucho a trochu čaju. Spokojní s výstupom končíme vychádzku na Zverovke.

rs