Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Bystrá - Západné Tatry
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 21.11.2005

Na výpravu vyrážame z Podbanského, kde na poloprázdnom, ešte socialistickom parkovisku za poctivých kapitalistických 150 korún nechávame odpočívať naše auto. Je skoré ráno. Prechádzame popri zatvorenej krčme "Atómová Ruženka" a po chvíli sme v ústí Kamenistej doliny. Kráčame lesom, brodiac sa sem tam ešte rozvodneným potokom (niekoľko lavičiek zima a jarné vody poriadne poznačili. Les dýcha prebúdzajúcim sa životom, aj keď miestami ešte ležia špinavobiele kopy snehu.

Šupinkovitý hematit z Bystrej
(veľkosť vzorky 18 cm)

Rýchlo postupujeme sprvu takmer rovným dnom doliny. Kamenistá dolina je jednou z najkrajších dolín v Západných Tatrách, ale nebýva veľmi frekventovaná. Chýba tu cesta, chaty a podobné lákadlá masovej turistiky. Okrem toho je dolina dosť dlhá – do Pyšného sedla v závere treba šliapať vyše troch hodín pešo. Les postupne redne a otvára sa krásny výhľad na svahy. Skalné sute sa zosúvajú až takmer ku dnu doliny, viditeľné sú staré lavíniská, kde napriek vcelku priaznivej nadmorskej výške rastie už len kosodrevina a jarabina. Po dvoch hodinách sa dostávame do pásma kosodreviny, prekonávame ho čoraz strmším stúpaním až na hole. Sprava sa dvíhajú k nebu monotónne rovné trávnato – skalnaté svahy Veľkej Kamenistej, zľava nádherný masív Bystrej.

Stúpanie sa zmierňuje a za necelú hodinu stojíme v Pyšnom sedle. Smerom na sever sa otvára voľný výhľad na široké doliny a mohutné vápencové masívy poľskej časti Tatier. Vpravo vzadu sa týči Temniak a Červené vrchy. Hrebeň Tatier je v tejto časti budovaný predovšetkým metamorfitmi. V dôsledku toho sú svahy pomerne hladké, len miestami skalnaté, hory majú charakteristický hôľnatý ráz. Veľmi impozantná je typická "mohutnosť" horstva, hlavne pri pohľade na juh. V diaľke sa v opare dajú rozoznať kontúry východných Nízkych Tatier. Napriek rozoklanosti, severné poľské Tatry vďaka širokým otvoreným dolinám a nižšej nadmorskej výške pôsobia skôr "vykradnuto".

Bystrá, ktorá je naším cieľom, je známa výskytom pomerne bohatého hematitového zrudnenia. Vyskytuje sa prevažne v metamorfitoch ale aj v granodiorite, ktorý sa tu tiež hojne vyskytuje. Pri pohľade ďalekohľadom možno v skalách v neprístupných svahoch vidieť miesta s vyššou koncentráciou Fe – rúd. Limonit sfarbuje skaly často na ploche niekoľkých štvorcových metrov.

Začíname stúpať zo sedla priamo hore na nevýrazný, ale strmý Blyšť. Kráčame popri hraničných kameňoch a sliedime po hematite. Priamo na chodníku asi v polovici prevýšenia nachádzame niekoľko malých vzoriek – asi 4 cm. Sú veľmi zvetrané, ale čoskoro objavujeme väčší kus horniny, ktorý naznačuje priečnu žilku hrubú asi pol centimetra. Rozbíjame ho a krajšie úlomky berieme so sebou. Stúpame ďalej, až na vrch Blyšť. Tu na chvíľu skladáme ruksaky a skúmame svah smerom na západ. Hlavný vrchol Bystrej leží niekoľko sto metrov južnejšie. Svahy "Blyšteka" sú veľmi skalnaté, sute pokrývajú veľkú časť povrchu, takže bádanie a roztĺkanie môže začať. Okoloidúci Poliaci len tak zízajú. Pekné, hoci malé hematity ležia roztrúsene v skalách. Sú dosť zvetrané ale po rozbití vedia byť veľmi vzhľadné. Konečne nachádzam "miesto" takmer pri chodníku a odnášam si k zloženému batohu asi 20 cm veľký, nádherne šupinkovitý oceľovo sivý spekularit.

Tunajšie hematity sú väčšinou tmavosivé, len zriedkavo aj červenkasté, prípadne takmer modravé. Najčastejšie sú jemne zrnité, zriedkavejšie sa dajú nájsť niekoľko mm až cm šupinky spekularitu. Bežným minerálom je takmer všadeprítomný limonit. Je zemitý, červenohnedý, niekedy až práškovitý a vyskytuje sa hlavne v puklinách metamorfitov.

Balíme vzorky a stúpame na vrchol Bystrej. Tento najvyšší vrch Západných Tatier je známy predovšetkým skvelým výhľadom. Obdivujeme mohutné hle, aj vzdialenejšie svahy Kriváňa. V blízkosti sa nachádza veľmi rozoklaný masív Nižnej Bystrej, ktorý akoby bol do horstva zasadený omylom (na starej turistickej mape zo 60-tych rokov sa nazýva veľmi pôsobivo – Suchý zadok). V hĺbke pod nohami sa modravejú Bystré plesá a známe Anitino očko.

V sutinách nachádzame niekoľko malých pegmatitov s celkom pekným živcom. Pomerne časté sú aj kremenné žily. Kremeň je hlavne sivý, masívny, ale po niekoľkonásobnom roztĺkaní získavame aj vzorku asi 5 mm veľkých, takmer čírych kryštálikov.

Začíname zostup do Bystrej doliny. Klesáme sprvu trávnatým hrebeňom, neskôr serpentínami na horské "plató" s plesami. Dolina je veľmi krátka a strmá, keďže nevedie až k hlavnému tatranskému hrebeňu, ale len k južnej rázsoche Bystrej, odvádza pomerne málo vody. Zostup nám trvá nedlho, za necelú hodinu sme v pásme lesa a pomerne úzkym kaňonom schádzame k ústiu dolinky.

V lese nás zaujme pekné malé vápencové bralo. Aj v ústí doliny nachádzame na počudovanie skaly z dolomitického vápenca. Príručky nám hovoria, že Tatry sú na juhu od Liptovskej kotliny oddelené zlomom tak, že vápencový obal sa tu takmer nevyskytuje. Klesol hlboko dole a je prikrytý paleogénom kotliny. Na južnej strane ostalo na povrchu len niekoľko malých ostrovčekov obalových hornín, preto sme radi, že sme na takúto ukážku narazili.

Ostáva nám už len asi 5 km pochod tatranskou magistrálou na Podbanské. Po hodinke sa nachádzame opäť pri ústí Kamenistej a po chvíli otvárame dvere na aute. Na okolí neparkuje okrem nás takmer nikto. Sezóna ešte nezačala, takže ujko - vyberač parkovného dnes nič extra nezarobil. Lúčime sa s Tatrami a pomaličky si rapkáme smerom k Liptovskému Hrádku a domov.

rs