Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Nižné Matejkovo – hydrotermálne ložisko vo Veľkej Fatre
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 5.4.2006

Toto zaujímavé miesto sa nachádza asi 11 kilometrov južne od Ružomberka na úpätí Veľkej Fatry. Ložisko bolo intenzívnejšie ťažené v 18 – tom a 19 – tom storočí. Odvtedy sa tu vykonalo niekoľko prieskumov, ťažba však obnovená nebola. Tomu zodpovedá aj stav banských prác – ich vyhľadanie nie je ľahkou záležitosťou.

Mapka začiatku doliny s približným označením
nami skúmanej lokality

Výhodou tohto náleziska je, že sa nachádza v nadmorskej výške len okolo 600 až 700 metrov, pomerne blízko pri dne doliny, teda sneh sa tu veľmi dlho neudrží. Relatívne rýchlemu topeniu snehu na tejto lokalite prispieva aj južná expozícia svahov. Preto je veľmi vhodná na začiatok "vonkajšej zberateľskej" sezóny. Väčšinou je prístupná už koncom marca - začiatkom apríla.

Hrubokryštalický baryt v kremennej žilovine

Dolina Nižné Matejkovo je prístupná autom po dobrej asfaltke. My si volíme na dopravu autobus, vzhľadom na to, že pokračovať chceme pešo a túru si spestríme výstupom na Šiprúň (1467 m). V Ružomberku nasadáme na smer Liptovské Lúžna. Nižné Matejkovo je dostupné zo zastávky Podsuchá, na ktorej stoja autobusy jazdiace z Ružomberka do obcí Liptovská Lúžna, Liptovské Revúce, Donovaly a prímestské linky do Banskej Bystrice. Niekoľkokrát za deň sa sem vyberie aj spoj mestskej hromadnej dopravy z Ružomberka. Žiaľ, diaľkové autobusy tadiaľto síce premávajú, ale nezastavujú.

Vystupujeme a prechádzame asi kilometer popri hlavnej ceste smerom k Ružomberku popri lúkach k vyústeniu cesty z Nižného Matejkova. Sprvu miernym stúpaním kráčame k prvým chatkám. Chatky nás budú sprevádzať na našej púti asi kilometer. Vchádzame do hôr, svahy sa strmo dvíhajú po oboch stranách cesty.

Začíname sa ohliadať, či niekde nevidieť stopy starých háld alebo iné znaky po baníčení. Všetko je však beznádejne zarastené lesom. Potok je po dažďoch dosť rozvodnený, preto nemáme veľa chuti ho brodiť. Hľadanie teda obmedzujeme na ľavý svah doliny. Pozeráme ďalekohľadom do svahu, vybiehame ku každej kôpke kamenia. Stále nič zaujímavé, hoci v potoku sa okrem typickej smrekovickej žuly povaľujú aj impozantné sivé žilné kremene.

Až po hodine hľadania vidíme ďalekohľadom vo svahu asi 150 metrov od cesty väčšiu kamenitú suť. S nanovo prebudenou nádejou vychádzame svahom. Suťovisko je asi 100 metrov široké a približne toľko isto aj vysoké. Na krajoch aj v strede je porastené brezou, rakytami, smrečkami a osikami. Hádame, či je to pozostatok starých háld alebo má suť prirodzený pôvod. Nápadne sa totiž podobá na niekoľko kilometrov vzdialené prírodné suťovisko vo Vyšnom Matejkovom, ktoré je vyhlásenou prírodnou pamiatkou (Matejkovský skalný prúd). Náš objekt má však omnoho menšie rozmery.

Skaly majú veľkosť od niekoľkých centimetrov až takmer do metra a sú väčšinou porastené lišajníkmi. Ak je to halda, asi je naozaj stará. Hľadáme nádejné kamene – o žilné kremene naozaj nie je na okolí núdza. Po chvíli máme na kope asi dvadsať nádejných "šutrov". Po jednom ich rozbíjame a hľadáme stopy zrudnenia. Podľa literatúry by sa tu mali nachádzať predovšetkým baryt, sfalerit, siderit, galenit a tetraedrit. Naše vzorky však obsahujú len čistý kremeň. Ale nie všetky, na jednej vzorke nachádzame aj zaujímavú ukážku epidotu. Vypĺňa asi polcentimetrovú puklinu spolu s bielym kremeňom, ktorý miestami vytvára náznakovité kryštály.

Hľadáme ďalšie podobné epidoty, ale miesto nich objavujeme vzorky kremeňa a žuly silne zašpinené hnedastým povlakom. S nádejou ich rozbíjame a očakávame rudné minerály. Tie sa však nekonajú, na svetlo vychádzajú krásne stĺpcovité agregáty bieleho, takmer priehľadného barytu. Sme nadšení. Po chvíľke nachádame ďalších asi 5 vzoriek s kusovým, jemnozrnným čisto bielym barytom. Najväčšia vzorka so stĺpcovitým barytom je veľká 20 x 15 centimetrov. Nanešťastie, väčšina vzoriek je dosť znečistených – limonitom, mangánovými minerálmi. Nechávame si len po dve najkrajšie, ostatné staviame do pyramídky.

Ako všade v oblasti veľkofatranského kryštalinika, aj tu nachádzame veľa pegmatitov. Žilky sú hrubé niekoľko centimetrov a sú vyplnené základnými minerálmi – kremeňom, bielym, hnedastým alebo pekným mäsovo červeným ortoklasom a muskovitom. Pegmatity sú rôzne zrnité, niektoré majú zrná aj niekoľko centimetrovej veľkosti.

Na hrebeni Veľkej Fatry v závere doliny
Nižné Matejkovo, vzadu Nízke Tatry

Schádzame dolu na cestu. Naša túra pokračuje dolinou ešte asi 6 kilometrov po červenej turistickej značke. Tu asfaltka končí a my prechádzame do strmšieho stúpania popri potoku do Šiprúnskeho sedla. Chodník je úzky, miestami dosť nezreteľný, vychádza rednúcim lesom až do výšky 1400 m. Po jeden a pol hodine stojíme vo Vyšnom šiprúnskom sedle. Kocháme sa krásnym výhľadom. Pred nami sa otvorila fatranská panoráma, vidíme až hrebene Malej Fatry a Nízkych Tatier. Severný obzor uzatvára Chočské pohorie, vzadu na východe Tatry.

Lúky Prednie - zostup z Vyšného šiprúnskeho
sedla v smere na Ružomberok

Schádzame striedavo lúkami a lesom po zelenej turistickej značke do sedla Vtáčnik a odtiaľ už oo celkom dobrej horskej ceste na Vlkolínske lúky. Po ďalšej necelej hodine chôdze končíme náš výlet v Ružomberku.

rs