Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Zvolen - Pustý hrad
zdroj:
Rastislav Sabucha 
pridané:
11.4.2006

Oblasť stredoslovenských neovulkanitov je charakteristická svojou geologickou rôznorodosťou. Vyskytuje sa tu na prekvapivo malej ploche veľmi pestré prírodné prostredie. Ochrana prírody v týchto pohoriach býva často sústredená na zaujímavé formy zvetrávania sopečných hornín - magmatitov prípadne ich tufov. V oblasti Poľany, Štiavnických vrchov, Kremnických vrchov a Javoria nachádzame viaceré lokality chránené pre svojráznosť geologických foriem a v neposlednom rade aj rastlinných, stepných a lesostepných spoločenstiev. Medzi najznámejšie patria Sitno v Štiavnických vrchoch, Boky pri Budči v Kremnických vrchoch, Melichova skala a Kalamárka v oblasti Poľany, prípadne novo vyhlásená prírodná rezervácia na Mäsiarskom boku pri Krupine, ktorú už možno zaradiť do oblasti Krupinskej planiny.


Skalné útvary pod Pustým hradom pri Zvolene

Okrem týchto najznámejších lokalít však existuje nespočetné množstvo síce menších, na vyhľadanie možno náročnejších ale veľmi pekných a zaujímavých príkladov selektívneho zvetrávania sopečných hornín. V tomto krátkom článku by som vám rád predstavil jednu menej známu, zato však veľmi peknú a ľahko dostupnú lokalitu - Vyhliadku pod Pustým hradom pri Zvolene.

Táto veľmi pekná ukážka zvetrávania andezitov za spolupôsobenia vodného toku je ľahko dostupná po turistickom chodníku zo Zvolena na Pustý hrad. Lokalita je známym miestom vychádzok miestnych turistov a hlavne študentov Technickej univerzity, medzi ktorých som pred rokmi patril aj ja. Týmto krátkym článkom by som chcel po rokoch vzdať vďaku za mnoho pekných vychádzok do zvolenských vŕškov a vrchov počas vysokoškolských liet.


Skalné útvary pod Pustým hradom pri Zvolene 

Pustý hrad je veľmi dobre známy všetkým Zvolenčanom. Je to ruina stredovekého hradu, ktorá sa nachádza na vrchu ležiacom južne od Zvolena. Momentálne je po dlhých rokoch konečne v rekonštrukcii. Hoci slovo hrad je možno v súčasnosti takmer nevhodné - zachovala sa len sústava základov a zvyškov opevnení. Jedinou lepšie zachovanou časťou je vstupná brána, ktorá je priechodná a skutočne tvorí dominantu komplexu v jeho súčasnej podobe.

Turistický okruh okolo Pustého hradu je sprístupnený sériou chodníkov. Naša trasa sa začína kúsok za zvolenským zimným štadiónom, kde sme zanechali auto. Odtiaľto sa ide niekoľko minút po rovnej ceste viac-menej západným smerom, až po nový nadjazd, ktorý obchádza Zvolen popod Pustý hrad v smere Žiar nad Hronom - Lučenec. Po chvíľke prídete k turistickému smerovníku a zároveň začiatku žlto značeného chodníka.

Chodník najprv stúpa popod elektrovod pomedzi krovie ale už čoskoro sa vnárame pod klenbu lesa. Lístie samozrejme začiatkom apríla ešte nevidno. Počasie je neobyčajne nevhodné na turistiku - riedky dážď sa osieva po celý deň, časom však prechádza takmer do lejaku. Vychádzame prikrytí dáždnikmi v relatívne nepremokavých vetrovkách, ale pri vyhýbaní sa stromom a kroviu premokáme aj tak.

Severné svahy Pustého hradu strmo padajú do Zvolenskej kotliny - kopec bol takto odrezaný riečkou Slatinou, ktorá sa niekoľko sto metrov ďalej vlieva do Hrona. Vďaka tomu je svah veľmi strmý.


Pohľad na mesto Zvolen

Vrch Pustého hradu je budovaný tmavým andezitom a andezitovým tufom. Sopečné tufy a podobné horniny - tufity vznikli počas treťohorného vulkanizmu a radíme ich medzi tzv. pyroklastické horniny (sopečné usadeniny). Zložené sú z pomerne rôznorodého sopečného materiálu - sopečné bomby rozličnej veľkosti, od centimetrových až po veľkosť niekoľkých decimetrov. Sú spojené inou andezitovou hmotou (sopečným prachom, popolom, atď.). Táto má síce rovnaké, alebo veľmi podobné chemické zloženie ako sopečné bomby, na rozdiel od nich má oveľa menšiu súdržnosť a mechanickú odolnosť. To je v konečnom dôsledku príčinou selektívnej erózie. Veľmi zaujímavé útvary vznikajú rozrušení tmeliacej vrstvy, zatiaľ, čo sopečná bomba ostáva na tenkom stĺpiku zvetranej tufovej horniny. Takýto typ úkazu reprezentuje predovšetkým prírodný výtvor Čertova skala v NPR Boky (len niekoľko kilometrov severozápadne od Zvolena).

Stúpame chodníkom traverzujúc svah stále západným smerom. V poraste sa striedajú duby, buky a cery, miestami aj čerešne, brekyne. Bralá sa týčia pred nami. Skaly miestami vystupujú do niekoľko metrovej výšky - pred nami sa už v poraste zjavujú obrysy cieľa - vyhliadky. Skalné podložie je tvorené sivým andezitovým tufom. Bloky sopečných bomb majú rozličnú veľkosť, od niekoľkých centimetrov až po polmetrové. Miestami vystupujú na povrch aj pozostatky prúdov čistého andezitu.

Andezit z okolia Pustého hradu možno priradiť k amfibolicko – pyroxenickému. Vyskytujú sa v ňom pekné, niekedy aj centimetrové kryštáliky čiernych obyčajných amfibolov, takisto sú dobre viditeľné výrastlice biotitu a sivých až belavých plagioklasov. Sopečné bomby v tufoch majú už rôznorodejší pôvod, čo sa odrazilo aj na ich farebnosti. Hoci sú tiež tvorené andezitom, ich farba sa pohybuje od svetlosivej až po sivočiernu. Zaujímavý je aj výskyt červeno sfarbených andezitových bômb - odtieň získali od oxidov a hydroxidov železa. Do horniny sa uvolnili zo železitých minerálov - pyroxénov, biotitu, prípadne hematitu, magnetitu, ktoré sa tiež v andezitoch môžu nachádzať ako akcesorické (doplnkové).


Andezitový tuf

Významným, mineralogicky pomerne zaujímavým minerálom v tunajších andezitoch je granát. Podľa literatúry by to mal byť almandín. Vytvára guľovité konkrécie v hornine o veľkosti niekoľkých milimetrov až jedného centimetra.

Keďže počasie je naozaj zlé, leje stále ako z krhly, neodbiehame veľmi do lesa ale snažíme sa získať niekoľko kameňov na roztĺkanie v okolí chodníka ešte skôr, ako dôjdeme na Vyhliadku. Volne ležiacej horniny nie je veľa, ale z jednej sympatickej skaly odbíjame asi kilový kus andezitu - berieme ho do ruksaku a skúmať ho mienime až doma. Prechádzame stúpajúc niekoľkými serpentínami a po rovnejšom úseku prichádzame k Vyhliadke.

Skaly vystupujú výrazne na povrch - sú dobre viditeľné aj zo Zvolena. Vytvárajú čosi ako miniatúrne skalné mesto. Rozumní Zvolenčania ich opatrili zábradlím, pretože vyhliadka výrazne vyčnieva zo svahu kopca, a keďže je ľahko prístupná hocikomu, o pády by asi nebola núdza. Takže hoci je povrch skál šmykľavý, v pohode sa vieme dostať na ňu. Bralá sú vysoké okolo 20 - 30 metrov a dvíhajú sa nad korunami stromov. Vytvárajú malú skupinku veží asi v polovici svahu. Výhľad je vďaka vystupujúcej polohe veľmi dobrý - za pekných dní je krásne viditeľná väčšia časť Zvolena, takmer celá Zvolenská kotlina - vzadu až po Banskú Bystricu. Severný výhľad uzatvára mohutná hradba Veľkej Fatry s dominujúcou Krížnou a Majerovou skalou. Celkom vzadu za naozaj dobrého počasia vidieť aj Ploskú a Čierny kameň. Dobre býva viditeľný aj masív Zvolena nad Donovalmi a oblinu Panského dielu nad Banskou Bystricou. Severovýchodnú časť obzoru uzatvárajú Nízke Tatry s do popredia vystupujúcou Prašivou. Vľavo, teda na severozápade sa dvíhajú Kremnické vrchy.


Pohľad na sútok Hrona a Slatiny, oproti vrch Stráž

Dnes je však vďaka lejaku výhľad veľmi obmedzený - na mesto a blízke okolie. Dobre vidíme na sútok Slatiny a Hrona, ktorý je takmer pod nami. Rieky svojimi korytami vyhrýzli dolinu medzi vrchom Stráž a Pustým hradom, kadiaľ neskôr postavili aj cestu a železnicu. Oproti v prúdoch dažďa nezreteľne vidíme andezitové bralá Poštárky. Kedysi však Hron netiekol tadiaľto ale poza vrch Stráž, teda tam, kde dnes vedie najnovšia časť rýchlocesty medzi Žiarom a Banskou Bystricou. Svedčia o tom vrstvy riečnych sedimentov. V daždi vyťahujem fotoaparát a snažím sa urobiť aspoň niekoľko fotografií. Rýchlo však končím, pretože dážď je veľmi prudký. Stačí zopár záberov na skalné mestečko, mesto Zvolen a pár detailov stromov.

Uvažujeme, či má význam v takom lejaku ísť až na Pustý hrad, pretože už po necelej hodine sa cítime vonku veľmi nepríjemne. Napriek tomu však stúpame serpentínami k hradu. Vychádzame na predvrchol - rovinatý hrebeň nás vedie popri ruine - ihle zachovaného muriva, ktorá sa zapicháva pomedzi staré stromy do olovenej oblohy. Na tomto mieste však výstup vzdávame, dážď tentoraz zvíťazil. Pijeme horúci čaj. Po lístím zasypanom chodníku, šmýkajúc sa vraciame dole. Po štvrťhodinke opäť prechádzame popri vyhliadke, nedá mi aby som chvíľu nepostál. Sledujem prúdy vody na skalách a stromoch, vychutnávam zvláštnu atmosféru. Dážď tlmí hluk mesta podo mnou, ostávam sám, pretože moji priatelia nie sú až takí fanatici, aby stáli kvôli romantike na daždi. Dobieham ich až takmer celkom dole na začiatku turistického chodníka. Čaká nás ešte posledný úsek k zimnému štadiónu a už sedíme v aute. Lúčime sa s Pustým hradom a po večeri v reštaurácii Zvonec aj Zvolen. Dážď neustáva a cestou k Banskej Bystrici môžeme ešte posledný raz obdivovať rozpitú siluetu kopca nad Zvolenom.


Granát - almandín z adezitu z Pustého hradu,
veľkosť cca 3 mm

Ešte v rýchlosti opíšem, čo sme si vlastne z Pustého hradu priniesli. Odbitá vzorka predstavovala typický kus andezitového tufu, ktorý sa skladal z andezitových "bombičiek" veľkosti niekoľko cm. Zaujímavé boli tým, že mali rozličné sfarbenie - červené a sivočierne. Druhá vzorka, ktorú som doniesol domov po rozbití ponúkla pohľad na pekný sivý andezit s kryštálikmi amfibolu a uzavreninami granátov. Tieto sú červeno - čiernej farby. Majú veľkosť len do 3 mm, teda žiadna sláva, pri troche šťastia však mohli mať aj 1,5 cm. Veľmi pekné granáty v andezitoch sa nachádzajú v tej istej skupine vrchov ako Pustý hrad, ale 5 km na juh od Zvolena v lomoch pri Dolných Brezinách. Výlet na Pustý hrad možno absolvovať ako pekný okruh za dve - tri hodiny. Výstup a zostup jednou cestou od zimného štadióna by nemal presiahnuť dve hodiny. Pokojne sa dá absolvovať aj s pomerne malými deťmi. Môžem ho všetkým odporučiť ako príjemnú prechádzku napríklad na nedeľné popoludnie.

rs