Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Tajomstvo Magurky takmer odhalené
zdroj: www.rkhlas.sk
pridané: 7.9.2007

Obliekame si kombinézy a mierime do štôlne Kilian pri osade Magurka, kde prekopávame dosť zle vyzerajúci zával asi 30 metrov od vstupu. Podarilo sa. Nekonečnou šachtou sme postúpili viac ako 300 metrov. Po starých banských podvaloch sme prišli na prvú križovatku v štôlni, kde bola chodba úplne zavalená. Prejsť ďalej sa nám nepodarilo, a tak vychádzame von a začíname hľadať ďalšie vchody. Situácia je však taká, že všetky štôlne v tejto lokalite sú buď v zlom technickom stave (kvôli svojmu veku), alebo úplne zavalené. Zistili sme, že otvorené sú ešte štôlne Rudolf Starší a Rossegger (najspodnejšia odvodňovacia štôlňa). Problém je v tom, že obidve sú po niekoľkých metroch zavalené," takto začal svoje rozprávanie o výskumných prácach v bývalých baniach pri Magurke v roku 2002 predseda Ružomberskej speleologickej skupiny (Speleork) Miroslav Jurečka.

Boli blízko odhaleniu tajomstva. Ďalším výskumom speleológovia z Ružomberka zistili, že odvodňovacie štôlne sú značne porušené a vetracie štôlne nenávratne zavalené. "Nás zaujala hlavne spomínaná baňa Rossegger, o ktorej sme už i predtým počuli z rozprávania známeho Ružomberčana Zdenka Hochmuta. V roku 2004 sme teda uskutočnili skúšobný výkop. Neúspešne. Nový výkop sme zahájili v roku 2005, ten sme spevnili drevom. Dostali sme sa však len do hĺbky dva metre. Minulý rok sme vstupné priestory bane zamerali a s pomocou počítača sme zistili smerovanie banského diela," povedal M. Jurečka. Podľa jeho slov je rok 2007 pre výskum na Magurke prelomový. "Uskutočnili sme akcie s cieľom prekopať sa do štôlne Rossegger a vniknúť do Magurského banského systému. Zvolili sme technológiu razenia, aká bola použitá aj pri stavbe tunela La Manche medzi Anglickom a Francúzskom. Využili sme existujúcu sondu a starú vstupnú štôlňu. Všetko vyzeralo dobre. Dostali sme sa do požadovanej hĺbky, našli staré drevené spevnenie, začali sme vyťahovať kamene. Vtom začalo podozrivo praskať drevené spevnenie. No každú chvíľu mal nastať prelom do starého hlavného dopravného prekopu Magurských baní. Mierne sme sa posúvali dole. Zrazu sa však ozvalo veľké prasknutie..."

Boli už tak blízko, a predsa sa to nepodarilo. Drevené spevnenie nevydržalo a zlomilo sa. S hrmotom sa následne zavalila celá prieskumná štôlňa. Vytvoril sa závrt a začal všetko naokolo hltať ako lievik, to všetko počas niekoľkých sekúnd. M. Jurečka: "Takže, Magurské bane na zlato sa už takmer otvorili, a následne pompézne zatvorili. Uvidíme, či ešte niekedy nájdeme odvahu dostať sa do Magurského banského systému, ktorý je už zubom času poriadne narušený. V každom prípade však ide o kus našej zaujímavej histórie. Pokračovať v podobnom prieskume by istotne prinieslo ďalšie zaujímavé výsledky."

20 kíl zlata ročne. Prvé zachované správy jaskyniarskeho archívu o návšteve baní siahajú do začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Ešte v roku 1970 boli v pomerne zachovalom stave. "Zaujali nás hlavne správy Z. Hochmutha o návšteve štôlne Rossegger. Vtedy údajne zašli hlboko do masívu Latiboskej hole. Našli tam obrovské vydobyté haly, kde boli stroje a žľaby na premývanie zlata," upresnil M. Jurečka. Dodal, že ďalšie správy hovoria o tom, že vtedajších výskumníkov takmer zasypalo, preto sa tam nikdy nevrátili. Medzičasom bane podľahli zubu času a ešte viac sa zavalili.

S dolovaním zlata v Magurke sa začalo asi v roku 1250. Osada mala kedysi veľký význam v rámci celej Rakúsko-Uhorskej monarchie, pretože v nej boli významné ložiská zlata a sprievodných rúd. Samotné bane ležia nad Magurkou na severných svahoch Latiborskej hole v nadmorskej výške 1 100 až 1 400 m. Aj keď prvé správy o ťažbe zlata v tejto oblasti pochádzajú už z 13. storočia, išlo pravdepodobne len o ryžovanie zlata z nánosom potoka Ľupčianka. "Na prelome 13. a 14. storočia sa už ťažilo podzemne. Hlavný rozvoj ťažby nastal koncom 18. storočia. Ťažba rozkvitala až do polovice 19. storočia, kedy bola Magurka pravdepodobne najväčším ložiskom antimonitu v Európe. Ročne sa tu ťažilo asi 20 kg zlata, 80 kg striebra a 90 ton antimónu. Koniec ťažby zaznamenali v roku 1923," načrtol históriu ťažby M. Jurečka.

Speleológovia z Ružomberka. Ružomberčania, ktorí sa pokúsili odhaliť tajomstvo Magurského banského systému, patria do Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok. Je to občianske združenie záujemcov o kras a speleológiu (jaskyniarstvo). Klub pôsobí od roku 1964 na území Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Chočských vrchov. Členovia sa venujú vyhľadávaniu, prieskumu a ochrane krasových javov, predovšetkým jaskýň a priepastí. Viac o ich činnosti si môžete prečítať aj na internetovej stránke www.speleork.sk. Michal Domenik

rkhlas.sk