Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zvolen - Nová hoľa (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 16.6.2018

Máme v Ružomberku na návšteve rodinu, chystáme sa na výlet na Donovaly. Cieľom sú Habakuky – detský park. Po príchode na Donovaly sa nádherne vyčasuje, ale nie je príliš horúco. Ideálne počasie na výlet. Staršiu dcérku našťastie už Habakuky nelákajú, dokonca sama navrhuje výstup na „ten vysoký kopec“ nad nami.

Cez Donovaly

Nenechám sa dlho presviedčať. Ženy s malým drobizgom ostávajú dole a my "starší" štartujeme na Zvolen. Pôvodná červená značka, ešte predtým ako tu postavili hotely, apartmány a podobné ozdoby, viedla od parkoviska takmer kolmo hore k lesu. Teraz je to už inak. Musíme obchádzať celý komplex budov.

Najprv ideme okolo kostola, potom popri hlavnej ceste klesáme chvíľu dolu. Odbočujeme doprava a úzkou kľukatou uličkou stúpame až k posledným domčekom. Prechádzame cestou pomedzi borievky až pod les. Tu stojí, trochu oddelene, chata Horskej služby.

Výstup

Začína strmý výstup hore. Chodník vedie úzkou dolinkou, takmer kolmo popri malom potôčiku. Pôvodne bola dolinka bez stromov, teraz postupne zarastá. Výhľady v spodnej časti takmer nie sú. Ale aj tak je veľmi pekná.

Na to, koľko ľudí je na Donovaloch nás trochu prekvapuje prázdnota. Až po dlhej chvíli stretávame skupinku výletníkov. Majú na nohách sandálky. Nedá mi to, trochu ich spovedám. Ukazuje sa, že na Novú hoľu sa vyviezli lanovkou a dolu len zostupujú. Želáme im šťastnú cestu dolu strminou. V hornej polovici výstupu sa výhľad otvára smerom na juh. Je nádherný, hoci je leto a sparno.

Zvolen

Prichádzame do skalnatého sedla medzi Zvolenom a Novou hoľou. Tu už je ako na korze. Lanovka chrlí celé skupinky, ktoré smerujú na Zvolen a späť. Len niekoľkí sa vyberú na zostup dolu pohodovým krokom prichádzame na vrchol Zvolena.

Zvolen je najvyšším vrcholom zaujímavého mini pohoria, ktoré leží na pomedzí Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Horský hrebeň vybieha z fatranskej Krížnej, pokračuje cez Prašnické sedlá, Veľký Šturec, Motyčskú hoľu. Hrebeň oddeľuje Revúcku dolinu a Starohorskú dolinu.

Pohoríčko je budované podobnými horninami ako Veľká Fatra – krížňanským príkrovom, aj s troskou chočského príkrovu. Najčastejšou horninou na Zvolene je sivý slienitý vápenec. Na jednom mieste vystupujú červeno sfarbené vápence a bridlice s výraznými kalcitovými žilkami.

V minulosti bol Zvolen na vrchole a hrebeni prakticky odlesnený. V najvyšších polohách sú aj dnes lúky. Na svahoch je viditeľný zvláštny fenomén, keď priamo na pásmo bučiny nadväzujú hole – vynechané je smrekové aj kosodrevinové pásmo. To je celkovo na okolí bežné – podobne je na tom aj fatranský hrebeň od Krížnej po Čierny kameň

Výhľad

Zvolen nie je veľmi vysoký, ale kruhový výhľad je úžasný – Nízke Tatry, Fatra, Starohorské vrchy, smerom na juh Poľana, Štiavnické vrchy, Javorie, za dobrej viditeľnosti je vidieť až do Maďarska. Máme vynikajúce počasie. Takmer bezvetrie, sem tam obláčik – nie príliš horúco. Máme veľa času, drobcom na Habakukoch je zatiaľ dobre a nechystajú sa na cestu domov.

Zostup

Zostupujeme teda veľmi pomaly, šetrím si kolená. Ideme z nohy na nohu, chodník je opäť prázdny, len nad Donovalmi stretáme malú skupinku asi študentov. Všetci sú podkutí v botanike – chrlia na nás latinské názvy rastliniek.

Na Donovaloch sa zastavujeme pri kostolíku. Ideme na zaslúžený obed do reštaurácie – halušky. Mňam-mňam. Nakoniec sa stretáme s rodinkou a spokojní opúšťame Donovaly. Nikto sa nenudil. Tešíme sa na ďalšiu návštevu.

Červená značka na Zvolen vedie oblúkom cez západnú časť obce
Zväčšiť obrázok