Minerály a .horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Čebrať – ružomberská "sopka" (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 16.6.2008

S povesťou o ružomberskej sopke sa stretávam po celý svoj život. Nespomínam si, kedy som ju počul po prvý krát, možno niekedy začiatkom osemdesiatych rokov, keď som začal chodiť do školy. Na svojej podobe za posledných skoro tridsať rokov nič nezmenila – nedávno som ju v „pôvodnej“ verzii počul od detí stojacich na autobusovej zastávke.

Hlavný hrdina - pekný, symetrický kopec Čebrať sa dvíha severne od Ružomberka do nadmorskej výšky 918 metrov. Je prirodzenou dominantou, od doliny Váhu je prevýšenie k vrcholu viac ako 400 metrov. Jedná sa vlastne o dvojvrchol – hlavný, o niečo vyšší je však menej známy – stojí v zákryte, je neprístupný a porastený hustou smrečinou.

Pohľad z Malého Čebraťa na Ružomberok a Nízke Tatry

„Sopka“

Pravidelný kužeľovitý tvar vrchu (pri pohľade zo stredu mesta) je zjavnou príčinou domnienky, že sa jedná o sopku. Celý kopec je porastený lesom – medzi drevinami prevažuje smrek, buk a borovica. Vo vrcholovej, bralnatej časti je v dôsledku častých menších požiarov a polomov porast výrazne preriedený.

Šípska Fatra

V skutočnosti samozrejme Čebrať sopkou nie je, je súčasťou Šípskej Fatry, ktorá patrí k jadrovým pohoriam. Horninové zloženie zodpovedá tejto skutočnosti – prevažuje sivý a hnedosivý druhohorný (triasový) vápenec, s menšími „vložkami“ dolomitu.

Šípska Fatra je z väčšej časti budovaná práve horninami chočského príkrovu, najkrajší a najznámejší je práve vrch Šíp nad Stankovanmi. Malé pohorie sa tiahne východno - západným smerom od Ružomberka po Kraľovany a čiastočne tvorí hranicu medzi Liptovom a Oravou.

Zaujímavosti Čebraťa - turistika

Vrchol, ktorý je z Ružomberka sprístupnený turistickým chodníkom je pohodlne dostupný asi za 1 a pol hodiny. Chodník nesie meno jedného z nestorov liptovskej turistiky – gymnaziálneho profesora Zdenka Hochmutha, ktorý bol okrem iného autorom jedného z prvých turistických sprievodcov po okolí mesta. Je značkovaný červenou farbou a začína na ružomberskej železničnej stanici. Na vrchole Malého Čebraťa sa končí.

Vrcholové bralo je skvelým vyhliadkovým bodom. V lesnatom teréne vyčnieva mierne nad koruny stromov a poskytuje panoramatický výhľad na Ružomberok a okolie. Mesto z vysokého brala vyzerá celkom ako pri pohľade z lietadla. Ťahá sa dolinou Váhu k nízkemu vŕšku Mních a smerom na juh popri rieke Revúcej k Nízkym Tatrám. Zaujímavý a netradičný je pohľad na Veľkú Fatru – lyžiarske svahy na Málinom Brde a v Hrabove.

Čebrať bol v socialistickej minulosti dosť nebezpečným miestom – na jeho severnom úpätí mali sovietske vojská ubytované v ružomberských kasárňach strelnicu, takže munícia údajne lietala pri streľbách do lesa.

Jaskyne

Vápencový kopec skrýva aj jaskynné priestory, síce veľmi malé, ale predsa. Ako dieťa som s priateľom jednu jaskynku na južnom  svahu navštívil, mala dĺžku len niekoľko metrov. Dnes by som ju však už nenašiel.

Sopečné horniny

Výskyt sopečných hornín na nejestvujúcej sopke je akýmsi odškodnením pre tých čo v jej existenciu verili. Horniny chočského príkrovu totiž občas sopečný materiál obsahujú. Aj na Čebrati sa našli vzorky bázických vulkanitov – tmavá paleovulkanická hornina – augitit. Tieto výlevy hornín mali však  veľmi obmedzený charakter a len ťažko možno hovoriť o skutočnej sopke.

Augitit

Táto sopečná hornina má v podstate rovnaké minerálne zloženie ako čadič (bazalt). Čadiče predstavujú veľkú skupinu mladých výlevných hornín, ktoré sa delia do troch skupín: tholeitické čadiče, alkalické čadiče, alkalicko vápenaté čadiče. Názov paleovulkanit znamená, že je staršieho pôvodu ako bazalty slovenských neovulkanitov - pochádza z druhohôr.

Farba čadičov je najčastejšie čiernosivá, sivočierna až čierna. Zvetrávaním sa na povrchu vytvára sivá kôra. Štruktúra čadičov býva často porfyrická, jemnozrnná, celistvá až sklovitá. Textúra je všesmerná až prúdovitá. Čadiče sú tvrdé a húževnaté horniny, ich zvetrávanie je v našich podmienkach veľmi pomalé. Mechanický rozpad využíva najmä jestvujúce pukliny a plochy čadičových stĺpov. Čadiče, ktoré obsahujú olivín zvetrávajú rýchlejšie.

Čadičom v našich krajoch nazývame predovšetkým výlevné horniny súvisiace s poslednou fázou treťohorného vulkanizmu – vyskytujú sa hlavne v Cerovej (Fiľakovskej) vrhovine. Staršie výlevné horniny (paleobazalty), medzi ktoré radíme aj výskyty augititu na Čebrati sú pôvodom druhohorné.

Minerály v paleovulkanitoch

Augitit z Čebraťa je sivočierna, niekedy zelenkasto čierna hornina. Jednotlivé minerály sú voľným okom len veľmi ťažko rozoznateľné, treba použiť lupu (niekedy ani tá nestačí). Mineralogicky je bazalt tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Mafické minerály sú tmavej farby, s hustotou vyššou ako 3 kg/dm3. Sú to najmä olivín, pyroxény, amfiboly, tmavé sľudy (biotit) a vápenatý plagioklas. Synonymom mafických hornín je aj označenie bázické horniny (wikipedia.org).

Minerály vo vápencoch

Na Čebrati, podobne ako na mnohých ďalších miestach vo Fatre a Chočských vrchoch je samozrejme pri troche šťastia možné nájsť v puklinách vápencov kalcitové žily, zriedkavejšie aj kryštály. Bežným minerálom puklín je aj limonit – prevažne zemitý a práškovitý.

Ochrana prírody

Predovšetkým v letných mesiacoch je vrcholová časť Malého Čebraťa veľmi suchá a hrozí tu takmer neustále nebezpečenstvo požiaru. Horelo tu už nespočetnekrát, takže je veľmi vhodné tu nezakladať ohníky ani nefajčiť, aj keď vrcholová plošinka priam láka urobiť si na kopci malú párty.

1. časť   2. časť