Minerály a .horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Fassait, pleonast a ostatné minerály fassaitového erlánu v Hodruši - Hámroch
zdroj: Ing. Karsten Ivan
pridané: 23.7.2008

O tom, že v Hodruši – Hámroch existuje  jediný výskyt fassaitu spolu s pleonastom na Slovensku, vie z literatúry kdekto. Menej ľudí ho má v systémovej zbierke, a ešte menej ľudí na primárnom nálezisku  v skutočnosti niekedy bolo. Videl som dosť nálezísk rôznych minerálov doma aj vo svete, ale tento výskyt svojou „zašitosťou“ a nenápadnosťou v mojom pomyselnom rebríčku „ukrytých“ nálezísk vedie.

Hodrušský fassait a pleonast síce nevynikajú krásou alebo veľkosťou kryštálov, pre systémových zberateľov  však predstavujú zaujímavosť svojou ojedinelosťou na území Slovenska.

Kým sa dostaneme k popisu cesty k lokalitke, najprv trochu teórie

Fassait je vlastne železnato- horečnatá zelená odroda Diopsidu – teda minerálu zo skupiny horninotvorných pyroxénov. Niektorí autori ho majú vo svojich publikáciách zaradený ako samostatný minerál, iní ho uvádzajú spolu s chrómdiopsidom a jeffersonitom ako variety diopsidu.

Pleonast je tiež len železitou a horečnatou čiernou odrodou minerálu mnohých farieb, ktorý sa na iných miestach sveta vyskytuje často  aj ako drahokam : spinel-u.

Fassait popísal významný geológ Werner v roku 1817 z talianskeho údolia Val di Fassa (ktoré nemá nič spoločné s slovenským alebo maďarským podobným slovom), dolina minerálu dala svoje meno.

V takmer bezvýznamnej Úškrtovej dolinke ústiacej do Kohútovskej doliny, odvodňujúcej časť okolia Kopaníc tento minerál spolu s odolným pleonastom pri geologickom mapovaní objavil geológ Balás v roku 1852 a pre Slovensko (vtedy Uhorsko) ho opísal ďalší významný mineralóg F. Foetterle v roku 1853. Výskyt minerálov bol v tej dobe natoľko zaujímavý – hoci bez praktického významu – že banský erár uvoľnil prostriedky na vyrazenie niekoľkých štôlní (Xaver a Jozua) , ktoré mali objasniť vznik týchto minerálov vo vzťahu k okolitým horninám. Mimochodom, dnes by sa podobná investícia považovala pravdepodobne za bohapusté mrhanie štátnymi peniazmi.

Fassait, pleonast

Prieskumné štôlne preukázali, že tento výskyt vznikol na kontakte vulkanického granodioritu (v podstate kyslej magmatickej horniny) s dolomitickými zásaditými vápencami v hĺbke vtedajšieho stratovulkánu, čo malo za výsledok vznik  železnato –horečnatého skarnu erlánu, akých je v Hodruši a okolí viacero, avšak takáto minerálová asociácia sa vytvorila len tu.

Fassait spolu s pleonastom vytvára v mieste, kde ho pretína Úškrtov potôčik, 1 – 2 metre mocnú vrstvu horniny , tvorenú viac-menej len týmito dvomi minerálmi,  v ktorej sa oba minerály v šmuhovito vrstevnatom vývoji navzájom prelínajú. Dutiny a dutinky sa v tvrdej a kompaktnej hornine (spinel = T:8 podľa Mohsa, teda viac ako kremeň) vyskytujú pomerne často, výplňou dutín je však  fassait – pleonastová zmes drobných „znetvorených“ kryštálikov. Sekať túto odolnú masu je zbytočne vynaloženou prácou bez nádeje na slušné nálezy.

Oveľa lepšie nálezy dáva trpezlivé hrabkanie a otáčanie kameňov a kamienkov v koryte potoka. Čo tu teda môžeme nájsť?

Fassait vytvára zelené a zelenohnedé khaki kryštály do 1-2 cm veľké, stĺpčekového habitu ukončené strmými pyramídovými plochami, čo mne osobne pripomína miniaturizované „kostolné veže“, pleonast vytvára typické spinelové dipyramídky/osemsteny, do 1 cm, bežnejšie 0,5 cm veľké, prípadne čierne povlaky pyramídiek v dutinách a puklinách. Fassait má tendenciu zvetrávať na mastenec, pleonast nezvetráva.

Najlepšie je hľadať kusy masívneho jemnozrnného fassaitu bez čiernych pleonastových škvŕn, v ktorých sa vyskytujú dutinky a pukliny vyhojené – rovnako ako vo Val di Fassa – bielym kalcitom. Po rýchlom odleptaní kalcitu v kyseline chlorovodíkovej  a kvalitnom zneutralizovaní zvyšku HCl, aby na vzorkách neostali škaredé žlté a hrdzavé škrny, ktoré sa objavia vždy po vyschnutí vzorky ?, sa väčšinou z kalcitu vynoria drúzičky fassaitových kryštálov , väčšinou xx do 1 cm.

Fassait

Pleonastové povlaky kryštálikov zase nájdeme na masívnej fassait/pleonastovej škvrnitej matrici s poréznymi dutinkami, tiež často vyhojenými kalcitom. Chce to teda trochu roztĺkania kameňov v potôčiku. Spolu s oboma minerálmi sa sporadicky vyskytnú drobné kryštáliky titanitu vo forme strmých pyramídok do 5 mm veľkých, žltooranžovej farby. Granát, zoisit a epidot popisovaný v literatúre som v praxi makroskopicky nikdy nenašiel

Ako sa na nenápadné miesto malého výskytu dostaneme

Autom sa dá dôjsť len cca 0,5 km od lokality, potom je nutné ísť per pedes, teda po vlastných, polostrmým terénom lesom, sčasti potôčikom ( sandálky nie sú preto vhodná obuv).

V Žarnovici odbočíme do Hodruše-Hámrov a Banskej Štiavnice. Po cca 7 km od tabule označujúcej začiatok obce Hodruša-Hámre (roztiahnutej v doline na 12,5 km dlhom úseku) ja v miestnej časti Píla jediná odbočka na Kopanice. Tým smerom odbočíme, ale ihneď po 100 m v ostrej pravotočivej zákrute odbočíme vľavo do doliny Kohútovo (miestne časti Hodruše-Hámrov sú označené  žltými a bielymi tabuľkami s čiernymi názvami častí a smerovkami na stĺpoch osvetlenia, rozhlasu  a elektriky). Najprv sú domy v Kohútovskej doline po oboch stranách, po 400 metroch už  zdanlivo len po ľavej strane. Cesta je jamavá a úzka, ale živá, preto nejazdíme ako po Panónskej, ak sa nechceme bozkať s Tatrovkou naloženou drevom ;-)

Po 600 metroch od odbočky z cesty na Kopanice sa opäť objavia dva domy na pravej strane – oba sú vo vyústení Úškrtovho potôčika a dolinky. Pozemky za nimi sú súkromné a teda strážené psami a oplotené od cesty. Z tohto dôvodu na lúky za domami v žiadnom prípade nevstupujeme!

Prejdeme ešte asi 100 m, po ľavej strane je širšie miesto medzi cestou a potokom, kde môžeme  bezpečne odparkovať auto. Cesta  pokračuje ešte niekoľko km hore dolinou, preto neblokujeme komunikáciu.

Titanit

Zídeme pár desiatok metrov v smere toku Kohútovského potoka, a uvidíme, že z ľavej strany sa pripája strmá lesná cesta. Tu začneme stúpať okrajom hory poza lúčne záhrady do Úškrtovej dolinky. Ak nechceme ísť hlboko zarezanou Úškrtovou dolinkou priamo potokom(inak neschodné), môžeme pokračovať zhruba po vrstevnici, ktorú pretína jasne viditeľný pozvoľna najprv stúpajúci, potom klesajúci lesný chodníček, tohto sa môžeme držať. V mieste kde sa chodník dotýka dna dolinky a potôčika je po ľavej strane prepadnuté ústie už spomínanej prieskumnej štôlne, po pravej strane jej halda,  ale žiaľ podľa autorovej skúsenosti neoplýva peknými ukážkami fassaitu a pleonastu. Ideme postupne proti prúdu potôčika, prezeráme si kamene, pretože tu je nádej nálezu vyššia. Po pár desiatkach metrov proti prúdu prídeme na miesto, kde sa dna dolinky dotýka lesná zvážnica prichádzajúca zhora sprava. Skalný pruh na ľavej strane je  východ kontaktu granodioritu s fassaitovo pleonastovou polohou. Vyššie hore korytom sa ísť neoplatí, je zapadané kmeňmi stromov a nič tam už nieje. Vzorky je teda možné hľadať na úseku od tohto miesta nadol po prúde. Kopanie pre získanie lepších vzoriek je otázne, autor vždy dosiahol lepšie výsledky trpezlivými prehliadaním kameňov v potoku, prípadne rozbíjaním nádejných dutinkatých kusov.

Späť sa vraciame opäť okrajom lesa tou istou cestou, neskracujeme si cestu cez súkromné lúky, aby nám niekto neskrátil nohavice alebo pobyt...

Zberatelia s „veľkými očami“ alebo „burzoví biznismeni“ budú zrejme po zhliadnutí lokality sklamaní, lokalita nevyzerá ako skutočné nálezisko, a nález zbierkových ukázok si vyžaduje čas, trpezlivosť a šťastie. Tiež nemožno očakávať veľký záujem o kúpu vzoriek, preto že v tomto prípade sa jedná viac menej o nie veľmi vzhľadnú zeleno-čiernu geologickú zaujímavosť, a kryštály sú malé. Ranné a večerné hodiny na návštevu lokalitky sú nevhodné, pre hĺbku dolinky a jej šírku (či skôr úzkosť) a tiež hustý porast v okolí je na mieste jednoducho tma.

Prajem všetkým skutočným zberateľom pri prípadnej návšteve  peknej Hodrušsko-Hámorskej doliny a jej mnohých bočných dolín  viacerými jazerami a športoviskami , bohatou (nielen) baníckou históriou a mnohými inými atrakciami ( napr. krásna prastará a rozsiahla baňa Prostrednej štôlne Všetkých svätých) veľa šťastia a zdaru .

K. Ivan