Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banský Studenec - stratené jazero (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 29.3.2008

Banský Studenec – maličká dedinka východne od Štiavnice nás láka už niekoľko rokov, doteraz sme sa jej však vďaka dostatku iným, atraktívnejším cieľom vždy úspešne vyhýbali. Vieme o nej že sa tu nachádza jedno veľké a vďaka peknej polohe obľúbené banské jazero – tajch.

Nakoniec náš deň predsa len prišiel. Po výlete na Sitno nám ostáva akurát dosť času na návštevu „kolpašského tajchu“. Cestujeme autom do Banskej Štiavnice, kde sa v dolnej časti mesta neďaleko BILLY nachádza aj odbočka do Studenca. Podľa prícestnej tabule bude cesta dlhá asi 6 kilometrov a z mapy sme vyčítali, že povedie prevažne lesom.

Vychádzame z mesta a vchádzame do lesov. Cesta vedie s nie veľkými občasnými stúpaniami a klesaniami, kľukatí sa, takže musíme ísť opatrne. Stretávame niekoľko horských cyklistov. Naozaj, je to priam ideálny a nenáročný cykloturistický terén, až je nám ľúto, že sa ako paštikári vyvážame na aute. Vychádzame z lesa a už nás vítajú prvé stavivá ospalej dediny.

Kolpachy

Banský Studenec – to je niekoľko desiatok domov učupených pod hrádzou rozľahlého jazera. Nevedno, či stála najprv priehrada a až potom dedina, alebo to bolo naopak, ale každopádne postaviť si dom priamo pod tisíckami kubíkov zahatanej vody – to je odvaha (a dôvera k staviteľom).

Hrádza a dno vypusteného tajchu v jeseni 2008

Poloha Banského Studenca – vďaka určitej izolovanosti a „horšiemu“ prístupu prilákala mnoho milovníkov rekreačných chatiek a tak sú jeho brehy dosť obstavané. My, cudzinci v tomto mieste hľadáme najľahší prístup k vode. A hoci ideme autom tesne popod teleso hrádze, nikde nevidíme miesto, kde by sa dalo vyjsť priamo k nej. Vždy nás blokujú nejaké domy a ploty. Pokračujeme teda ďalej hore dedinou, a snažíme sa dostať bližšie k vode. Nádejná odbočka vľavo nás priam pozýva, točím volantom a meníme smer z východného na severný. Prechádzame okolo viacerých chát, ale vyzerá to, že začíname blúdiť v zmätočnej rekreačnej výstavbe. Nakoniec sa vzdávame, auto odstavujeme na akomsi biednom prachovom parkovisku a rozhodujeme sa ísť ďalej peši.

Vonku vládne nádherné počasie ale prekvapivo silný vietor. Balíme si kočík a iné vybavenie a vyrážame smerom, kde očakávame vodu. Vychádzame na nevysokú vyvýšeninu, miesto s celkom pekným kruhovým výhľadom. Naľavo od nás vidíme charakteristické teleso hrádze s ešte charakteristickejšou vežičkou. Vody však niet. Jazero je vypustené až na dno, kde sa vo vyschnutom blate zelenie niekoľko pionierskch rastlín.

Takéto prekvapenie nám doslova vyrazilo dych – tešíme sa sem už roky, a keď sa nám konečne cesta podarí, ktosi vodu vypustí. Vinníci tejto katastrofy sú tiež  na dohľad, niekoľko áut a mechanizmov na hrádzi nám prezrádza odkiaľ fúka vietor. Predsa len, aj taká priehrada sem-tam potrebuje zrekonštruovať.

Naše veľké sklamanie ani neskrývame, robíme niekoľko fotografií „staveniska“ a otáčame sa smerom k autu. Aj vetrisko akoby sa nám vysmieva a hádže nám do tváre kopy prachu a rastlinných zvyškov.

Horniny

Zo zvyku sa obzerám aj po kamienkoch. Cesta vedie miestami v miernom záreze, takže sa dá čo-to aj nazbierať. Nachádzam hlavne pomerne zvetraný žltkasto-biely andezit, v ktorom sú pekne viditeľné výrastlice amfibolov aj tmavej sľudy – biotitu. Niekoľko menších kamienkov beriem so sebou, akože na pamiatku.

K autu prichádzame teda mierne sklamaní, hoci po krásnej túre na Sitno nie až tak veľmi. Od známych vieme o lesnej ceste, ktorá zo Studenca vedie východne do sedla Veterná a odtiaľ do Babinej, ktorá je len na skok od Krupiny, kam sa chceme dostať. Nemáme však dosť odvahy vyraziť po nej naším predsa len nie najstarším autíčkom, takže sa vraciame po svojich stopách do dediny a odtiaľ do Banskej Štiavnice.

Turistika

Banský Studenec je obľúbeným cieľom turistov, jednak pre svoju tichú a krásnu polohu, jednak pre hríby, ktoré sa tu dajú vraj vo veľkých množstvách nazbierať. Je aj celkom významnou križovatkou turistických trás. Hlavnou linkou je samozrejme Rudná magistrála – červená značka vedie od Banskej Štiavnice cez Studenec do sedla Veterná a odtiaľ do Babinej, kde opúšťa Štiavnické vrchy.

Menej používaná ale veľmi pekná je trasa smerom na juh – modrá značka prechádza lesmi do Žibritova a ďalej cez Rázdelie do Kráľoviec a Krnišova. Aj smerom na sever od Studenca sa dajú robiť veľmi pekné výlety do okolia, možný je aj prechod do Banskej Belej a Kozelníka. Množstvo lesných cestičiek je vhodných pre horské bicykle a v zime pre bežky (niekedy tu napadne až prekvapivé množstvo snehu).

Záver

Hoci sme sa teda vo vode jazera nevyčľapkali, sme radi, že sme toto krásne zákutie Štiavnických vrchov spoznali. Odchádzame tak ako sme prišli, cestou do Banskej Štiavnice. V zapadajúcom slnku, ktoré svieti ako na potvoru priamo do očí sa vlečieme autom možno tridsiatkou a kocháme sa neskorým večerom. Zastavujeme sa na nákup v Štiavnici a pokračujeme do Krupiny, kde sa výlet končí.

rs