Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Liptovské Revúce - Veľký Šturec (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
9.5.2010

Krásny, neobyčajne teplý jarný deň vyrážame autom do Liptovských Revúc. Naším cieľom je sedlo Veľký Šturec, kadiaľ prechádza jedna z najstarších spojníc medzi Liptovskou a Zvolenskou stolicou. Vonku je príjemných 16 stupňov, počasie, aké sme tu ešte tohto roku hádam nemali.

Do Revúc máme 25 kilometrov cesty, v aute vládne „letná“ horúčava. Poloprázdnou cestou prekonávame prvých 16 kilometrov do Liptovskej Osady. To odbočujeme doprava k Liptovským Revúcam. Dolina je úplne prázdna, cesta popod Rakytov vôbec nepripomína, že pred nami je ešte dedina. Nakoniec však predsa odstavujeme auto pred krčmou vo Vyšných Revúcach.

Cesta na Šturec začína pred krčmou. Prvý úsek vedie ešte pomedzi domy, asi 300 metrov popri potoku. Potom obec končí a vchádzame do úzkeho kaňonu. Pri pohľade späť vidíme za sebou krásny vrch Čierneho kameňa a riedkou bučinou porastené svahy Mogury.

Tiesňava za dedinou je pre návštevníkov na prvý raz zvyčajne prekvapením, kráčate dedinou a zrazu po pár metroch sa prediera cesta kaňonom ako v Slovenskom raji. Skalné steny sa dvíhajú strmo z obidvoch strán cesty. Pod cestou sa valí hučiaci potok, ktorý je ešte v tomto období napájaný topiacim sa snehom. Do dolinky momentálne svieti prudké slnko, zanedlho máme na sebe len tričká – prvýkrát po dlhej zime.

Skalné steny budované horninami chočského príkrovu majú pekne viditeľnú vrstevnatosť. Nádherný je najmä potôčik v závere tiesňavy, ktorý priteká od východu a do doliny sa spúšťa po širokej kamennej platni. Tiesňava je dosť krátka, možno len 100 metrov, ale aj na tejto krátkej vzdialenosti má zákruty a pôsobí veľmi divoko. Zaujímavý je potok, ktorý je vhĺbený 1,5 metra pod úrovňou cesty. Na druhom brehu možno pozorovať zaobleniny a dutiny, ktoré voda vymlela v skale v minulosti – sú dosť dobre zachované. Hoci v doline je sucho, v týchto „kavernách“ rastie prevažne chladnomilné a vlhkomilné rastlinstvo aj papradiny.

Horninou je svetlosivý a hnedastý vápenec a dolomitický vápenec, v ktorom sú sporadicky roztrúsené žilky kalcitu. Cesta je dobre udržiavaná, osobné autá sa odvážia až na cestu do Banskej Bystrice, aby si ušetrili kilometre cesty cez Donovaly. Vozovku tvorí jemný dolomitový štrk. Za tiesňavou najprv vedie dolinou, mierne stúpajúc na juh takmer tri kilometre, potom sa stáča doľava a stúpa serpentínami k Veľkému Šturcu.

Sedlo Veľký Šturec bolo v minulosti dokonca považované za hranicu medzi Fatrou a Nízkymi Tatrami. Prechádza ním naša najdlhšia hrebeňovka – Cesta hrdinov SNP. Z revúc až hore meria cesta okolo 6 kilometrov, prichádzame tam približne za jeden a pol hodiny. Má veľmi mierny sklon, spomínam si, že pred niekoľkými rokmi sme po nej vyšli dokonca s kočíkom.

Terén je väčšinou zalesnený, keďže buky ešte nie sú olistené, môžeme sa kochať aj výhľadmi do diaľky. Predovšetkým na hlavný fatranský hrebeň, kde sa nám pred očami rozložila krásna panoráma Ploskej a Čierneho kameňa. Tieto dva susediace kopce sú akoby každý z iného pohoria a veľmi pekne sa na hrebeni dopĺňajú. Vo svahoch a zárezoch cesty nachádzame svetlý až takmer biely dolomit.

Hoci je sobota, cesta je napodiv prázdna, stretávame len jednu dvojicu turistov a jedno auto, prechádzajúce z Revúc do Starých Hôr. Zvuk rachotiaceho fordu sa dlho ozýva po horách. Nakoniec sa nám až do sedla prísť nepodarilo, náš potomok vyhlásil, že otáčame asi 500 metrov pred ním. Aj tak som však ostal prekvapený, ako ďaleko sa nám dcérku podarilo vytiahnuť, v podstate bez väčšieho reptania. Vychádzame jej preto v ústrety a po prestávke sa otáčame smerom späť.

Zostup je rýchly, za hodinu sme späť v Revúcach. Zastavujeme sa na chvíľu pri obrovskej zrúcanine ktorá sa rozkladá vedľa krčmy. Táto nesmierne rozľahlá budova bola v minulosti azda najväčšia v celej obci. Podľa toho, čo sme zistili to bol takzvaný „haláš“ - prepriahacia stanica so stajňami a hostincom. Budova už je bez strechy, stoja len obvodové a vnútorné múry, strecha sa dávno prepadla. V murive možno študovať pestrú paletu miestnych hornín – vápence, tufy, kremence, slienité vápence, bridlice.


Prielom za Vyšnými Revúcami

240
Prielom za Vyšnými Revúcami

240
Pohľad na Čierny kameň - západný vrchol

1. časť    2. časť    3. časť