Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vtáčnik - Málinô brdo (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 5.1.2011

Krásnu jesennú túru do sedla Vtáčnik začínam z domu peši. Na konci Ružomberka prechádzam popri kaplnkách Kalvárie a stúpam na otvorené návršie na temene kopca s krásnym výhľadom. Chvíľu sa kochám pohľadom na mesto a celý Liptov a po krátkej rovinke vchádzam do lesa. Tu je už oveľa chladnejšie, dolina je v tieni. Mám relatívne málo času, je už skoro poludnie, takže nevychádzam na modro značkovaný turistický chodník ale kráčam cestou, po ktorej je výstup rýchlejší..

Vlkolínske lúky

Prechádzam okolo Orlovskej lúky. Dolina sa stáča na juh a na mňa priamo svieti nádherné novembrové slnko. Po necelej hodine vychádzam na otvorené Vlkolínske lúky. Stretávam tu prvých turistov - slnia sa pri turistickom prístrešku. Obdivujem skalnaté Haliny a úbočie Sidorova, ktoré sa žltne smrekovcami.

Suché Hrabovo

Kráčam po lúkach, okolo východného úpätia Malina brda a vchádzam do tmavej a úzkej dolinky Suché Hrabovo. Prichádzam k starému turistickému smerovníku zavesenému na strome. Dozvedám sa, že na sedlo Vtáčnik by mala byť ešte trištvrte hodina chôdze.

Slnko je napriek skorému popoludniu veľmi nízko, takže do doliny nezasvieti. Stúpanie je spočiatku mierne, neskôr prudké. Po kilometri stúpania prichádzam k serpentíne a náhle sa prehupnem na slnkom presvietený južný svah kopca. Buková hora je už bez listov a mám cez stromy pekný výhľad na juh. Cez Trlenskú dolinu sa pozerám na prekrásny rozložitý Šiprúň. Cesta stúpa po ďalšom polkilometri už miernejšie. Zastavujem na známej vyhliadke.

Kochám sa výhľadom na Revúcku dolinu, hrebeň Brankova a vzdialenú Prašivú v Nízkych Tatrách. Teraz už rýchlo dokončujem výstup. Prichádzam ku križovatke ciest - pokračujem rovno na juh.

Zárezy

Malino brdo je zaujímavý kopec s výskytom vápencov slienitých vápencov aj dolomitu. Práve na južnom svahu sa dolomit a dolomitický vápenec zachoval v pekných ukážkach. Cesta je tu zarezaná do skaly.

Pred Vtáčnikom je viditeľný väčší odkryv, akoby starý “lom” takmer na temene kopca. Neviem, či je tento zárez dielom človeka lebo nebodaj prírodný, nezdá sa však, že by tu viedla nejaká cestička.

Vtáčnik

Po krátkom strmom výšľape prichádzam na prvé typické fatranské “hole”, aj keď len vo výške okolo 1100 metrov. Ďalej už kráčať nemienim, takže sa tu na chvíľu skladám, prezliekam a dávam si pauzu. Je nádherne, bezvetrie, slnko. Od Smrekovice prichádza niekoľko turistov, dokonca sa poznáme. Neschádzam až do sedla, tam je výhľad slabší. Radšej vybaľujem fotoaparát a cvakám. Nízke Tatry, Západné Tatry a celý Liptov.

Pohľad na západ je obmedzený, Vidím do záveru doliny Čutkovo, Tlstú horu a Maďarovú, Šiprúň - blízke fatranské vrchy. Na “vrchole” ostávam asi štvrťhodinu, potom sa zberám na zostup.

Návrat

S mojim kolenom mi zostup trvá dlhšie ako výstup, trošku sa trápim a na Vlkolínske lúky prichádzam takmer po hodine chôdze. Slnko sa už medzitým stihlo schovať za hrebene hôr a posledná fáza zostupu sa už odohráva v podvečernom šere. Stretávm ešte niekoľkých turistov, ale keď prichádzam k mestu je už prázdna. Výlet mi trval takmer presne štyri hodiny.

Pohľad zo sedla Vtáčnik na východný svah Šiprúňa
a vzdialenú nízkotatranskú Prašivú

Sedlo Vtáčnik

1. časť    2. časť    3. časť