Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Ľubietová (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
4.8.2012

Výlet do Ľubietovej začíname na chate v Malachovskej doline v Kremnických vrchoch, kde tento rok trávime týždňové voľno. Tešíme sa na pekný deň, je sobota, včera pršalo, ale dnes sa od rána postupne vyčasuje. Prvá etapa cesty – cez Horné Pršany do Banskej Bystrice prebieha hladko – pohľad na zamračený Panský diel nás utvrdzuje v presvedčení nechať Starohorské vrchy dnes bokom.

V Bystrici sa orientujeme rýchlo, v Radvani sa pripájame na hlavný ťah – smer Brezno. Ďalej nás vedie hlavná cesta až po odbočku pri Lučatíne. Prechádzame okolo melafýrovej lokality Príboj pri Šalkovej, vzadu vidíme lom Plavno s rezerváciou tisa. Za Slovenskou Ľupčou máme po ľavej strane pekný výhľad na zámok.

Pri Lučatíne odbočujeme doprava. Cesta do Ľubietovej je úzka, plná zákrut a má približne 4 kilometre. Napokon prichádzame do dediny. Tu nás čaká prvé prekvapenie, obec je zaplnená na prasknutie, policajná bariéra uzatvára námestíčko. Dozvedáme sa, že sme trafili „Banícky deň“. Tešíme sa, že sa tu popoludní zastavíme.

Teraz však smerujeme na koniec dediny. Na mieste kde sa modrá turistická značka odpája od cesty do Strelník odbočujeme aj my a stúpame strmo hore na juhovýchod. Míňame ložisko s veľkými haldami na Podlipe a po trojkilometrovej ceste nechávame stáť auto na mieste, kde modrú turistickú značku križuje cyklotrasa vedúca do Brusna. Vyberáme veci, batohy a kočík – buginu. Po necelej stovke metrov sa pred nami otvára krásny pohľad na haldy ložiska Svätodušná (Svätoduška).

Počasie sa mierne zhoršuje – ochladilo sa a mraky nás postrašili drobnou spŕškou. Kráčame osamelo lesom, deti spievajú aby odplašili medvede. Po polhodinke chôdze rovnou asfaltkou sme na mieste.

Zblízka haldy nevidieť tak dobre ako z diaľky, stratiť sa tu však nedá. Všetky pochybnosti zaženie veľká tabuľa s nemeckým nápisom, zakazujúcim zber nerastov na haldách. Paradoxne, slovenský ani český text tu nevidno – vyzerá to tak, že nemecky hovoriaci návštevníci sú tu tak trochu diskriminovaní.

Vchádzame do rozmoknutej dolinky po štrkovej ceste – kočík sa trochu trápi. Prechádzame malý potôčik. Na ceste sa objavujú prvé ukážky minerálov – hlavne kremeň, vidím však aj siderit, limonit a malachit. Halda sa ťahá od doliny do niekoľkostometrovej vzdialenosti. Nie sme vystrojení na pohyb po halde, prezeráme si len dolnú časť. S dcérkou rozbíjame niekoľko kameňov, odnášame si maličkú vzorku kremeňa s limonitom a malachitom.

Horniny sú tu typické pre Veporské vrchy – metamofity, ruly, svory, porfýroidy. Kremenné žily so sideritom sú všadeprítomné. Naša malá ratolesť nie je až taká nadšená kamením, takže sa zdržíme už len chvíľu. Žiaľ, trochu po nemecky rozumieme, takže tabuľa pod haldou platí aj pre nás – z haldy si odnášame len tú jednu spomínanú vzorku.

K autu sa vraciame spokojní – sme radi, že sme lokalitu našli takpovediac bez prípravy – mali sme so sebou len jednu čiernobielu „Google“ mapu. Pri návrate sa počasie mierne zlepšuje, na chvíľu sa ukazuje slniečko – hneď je teplejšie, aj moja ženská posádka je podstatne veselšia. Kráčame k autu a tešíme sa na ľubietovskú slávnosť.

Na chvíľu sa ešte zastavujeme – z plochého hrebienka fotografujem spolu s dcérkou okolie Ľubietovej. Vpredu vidno široké lúky, lemujúce severné úpätie Poľany, skupinky domov a dve dedinky – Strelníky a Povrazník. Západným smerom sa nezreteľne črtá horská reťaz Kremnických vrchov. Napokon balíme výstroj a spúšťame sa po modrej značke opäť do Ľubietovej.

519 (52K)
Pohľad na haldy na Svätoduške


Mapa

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť