Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zimný Vlkolínec (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 22.2.2015

Historická cesta na Vlkolínec vedie z Ružombeského sídliska Baničné, popod terajší penzión Gejdák, okolo záhradkárskej osady v Jánovej doline a ďalej popod Sidorovo a Krkavú skalu.

Náš výlet začíname v Jánovej doline. Tu nechávame stáť Felíciu a začíname „výstup“. Počasie bolo od rána nádherné, ale popoludní sa prudko zhoršilo. Snehom zatiaľ nedotknuté okolie už tuší, že čoskoro sa pokryje bielou perinou. A naozaj, tesne po tom, ako vystupujeme z auta sa začína z oblohy sypať. Cesta pod Krkavú skalu stúpa relatívne strmo, v odkryvoch možno vidieť zaujímavé žilky kalcitu vo vápenci aj zemité limonity.

od skalou sa zastavujeme a ponúkame deťom čaj a keksík. Odtiaľto už cesta vedie viac-menej vodorovne, takže postupujeme rýchlo. Vďaka hustému sneženiu je viditeľnosť slabá, pod nami tušíme Revúcku dolinu, časť mesta Ružomberka Biely Potok. Obchádzame vrch Sidorovo z juhu a po lúkach klesáme mierne k Vlkolíncu.

Je sobota, ale vďaka otrasnému počasiu je všade prázdno. Prechádzame okolo kostola, schádzame doľava. Južne od Vlkolínca sa rozprestierajú rozľahlé udržiavané lúky. Z nich je za pekného počasia krásny pohľad na dedinu a fatranské kopce nad ňou. Stúpame na najvyššiu kótu. Na vrchole fučí, vločky letia priam vodorovne. Decká sú ľahko primrznuté, ale čaj a myšlienka na návrat ich rozohrieva. Pod nami smerom na juh je kopec veľmi strmý, zalesnená stráň je prírodná pamiatka Doggerské skaly.

Fotím aspoň na mobil. Vraciame sa k Vlkolíncu. Cesta zatiaľ úplne zbelela, pozakrývané pruhy starého ľadu sú zradné, ale deti lákajú na šmýkanie. Vraciame sa k autu v Jánovej doline. Celá prechádzka aj s prestávkami trvá asi 3 hodiny.

Kostol na Vlkolíci