Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Richňava – Horná Roveň (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 11.8.2016

Výlet po hôľnom hrebeni Štiavnických vrchov som posledne absolvoval ešte za socializmu, takže je logické, že sa naň veľmi teším. Sprevádza ma celá perepúť – manželka a obe deti. Z Krupiny prichádzame do Štiavnice autom, na parkovisku pred Billou ho zamykáme a ideme asi 200 metrov na zastávku s názvom Križovatka. Tu po krátkom čakaní nastupujeme na autobus – smer Počúvadlo.

Cesta autobusom

Decká sú nadšené, pre dnešnú mladú generáciu je vozenie busom malý sviatok. Najprv sa vraciame smerom k Antolu a po „novom“ obchvate stúpame prudko smerom na Štiavnické Bane. Po točiacej sa ceste prechádzame baníckou dedinou, zastavujeme pri tajchoch a po ďalšom strmom stúpaní prichádzame na zastávku Richňava, kde vystupujeme.

Richňava – sedlo Pleso

Orientujeme sa rýchlo, je tu modrá turistická značka. Prechádzame pár metrov po hlavnej ceste a už je tu odbočka doprava – smer sedlo Pleso.

Richňava má krásne okolie, ale je dosť znehodnotené množstvom chát, ktoré sú zdrojom špiny a neporiadku. Priamo pri turistickej značke vidíme ukážku nechutného bordelu. Smetisko, zjavne živené odpadom z chát smrdí naďaleko. Humus.

Rýchlo prechádzame okolo chát a sledujúc modré značky prichádzame do sedla Pleso. Tu je naozaj viditeľná malá mokraď, možno podľa nej má miesto svoj názov. Doteraz sme šli popod stromy, takže sme mali tieň. Za Plesom však vstupujeme na „hole“. Počasie je prekrásne, ale veľmi horúce, teplota sa blíži k tridsiatke. Deti nútime piť a čo najviac ich chránime pred slnkom.

Otvárajú sa nám nádherné výhľady – na Štiavnické Bane, tajch Vindšachta, vzadu na Petrov vrch a Sitno. Hôľnatý odlesnený charakter pohoria tu veľmi pripomína Veľkú Fatru okolo Ploskej. Cítime sa proste ako doma.

Na Farárovu hôrku

Pokračujeme ďalej, dobiehame obrovskú výpravu detí z letného tábora – takže súkromie si moc neužívame. Našťastie plánujú po chvíli zísť do dediny. Odlesnené svahy odkrývajú mnohé stopy po baníčení, hlavne prepadliská, pingy. Je tu veľa cestičiek, ale zablúdiť sa nedá. Možno v hmle by sa tu orientovalo ťažšie.

Kráčame stále traverzom po modrej značke. Červená hrebeňová značka poskytuje krásne výhľady smerom k Pohroniu, bojím sa ale, že deti by veľa radosti zo stúpania v tomto „hice“ nemali. Teší ma ako cestu doteraz zvládajú. Zase sme na hrebeni osameli, ojedinele nás míňajú cyklisti. Na chvíľu sa zaťahuje, mierne klesáme a blížime sa k Hornej Rovni.

Horná Roveň – baňa

Modrá značka obchádza zo spodnej strany haldu šachty Horná Roveň. Tu sa ešte v 90-tych rokoch ťažili polymetalické rudy. Halda je sčasti zarastená, ale má aj dosť odkrytého kamenitého povrchu. Nevidno žiadne zábrany, prieskum si však nechávam na budúce. Aspoň fotím.

Nad haldou vidno betónové pozostatky moderných banských budov. Prichádzame na Hornú Roveň. Táto dedinka je najvyššie položená v Štiavnických vrchoch – nadmorská výška je okolo 800 metrov. Dochádzajú nám zásoby vody. Našťastie je tu príjemný poľovnícky penzión Altmayer – tu nám ochotne načerpajú do fliaš dostatok pitia na ďalší pochod.

Schádzame na malé námestie s kostolíkom, futbalovým ihriskom aj hasičskou zbrojnicou. Modrá značka začína klesanie smerom k tajchu Klinger – to sa už vlastne blížime priamo k Štiavnici.

Pod sedlom Peciny. Križovatka ciest